 |
Henry Purcell v Trnave |
|
Nedeľa 19. marca 2000, Kostol sv. Jána Krstiteľa Trnava
S. Stubbs – dirigent, lutna, čembalo, Solamente Naturali, Musica Vocalis
Henry Purcell, organista, spevák a najvýznamnejší anglický skladateľ 17. storočia sa narodil r. 1659. Už ako chlapec spieval v zbore Chapell Royal, 8-ročný komponoval. Po mutácii (1673) sa stal asistentom Johna Higestona, ktorý bol správcom kráľovských nástrojov. V rokoch 1674-78 ladil organ vo Westminster Abbey. Zároveň začal komponovať pre rôzne potreby a príležitosti znovu sa prebúdzajúceho londýnskeho spoločenského života. 1683 bol menovaný za správcu organa a kráľovských nástrojov. Purcell svoje aktivity delil medzi potreby kráľovského dvora a londýnskych divadiel, no z tejto doby sa zachovalo pomerne málo informácií o jeho živote. Jeho skorá smrť 21.11 1695 a pohreb však prebiehali s vedomím, že odišiel najväčší anglický hudobník.
K najstarším zachovaným skladbám H. Purcella patria fantázie pre sláčiový súbor (1680), ktoré završujú anglickú tradíciu consort music. Purcell sa však čoskoro začal oboznamovať s talianskym štýlom, čo sa prejavilo v jeho vokálnej, scénickej i inštrumentálnej hudbe. Purcellove piesne, ktoré začali súborne vychádzať v antológii Orpheus Britannicus krátko po jeho smrti, priniesli úspešnú syntézu anglického jazyka s výdobytkami talianskeho baroka. Recitativo a aria sa stali aj pevnou súčasťou jeho dramatických a vokálno-inštrumentálnych kompozícií. Purcellove javiskové kompozície priniesli hudbu k už jestvujúcim hrám (Dioclesian, The Fairy Queen, The Tempest, The Indian Queen). King Arthur však bol koncipovaný ako literárno-hudobný útvar a Dido and Aeneas (1689) je skutočnou opernou kompozíciou.
Významnú zložku jeho diela tvoria ódy, kantátové kompozície pre sóla, zbor a orchester, ktorých uvádzanie na Nový rok, na kráľove (kráľovnine) narodeniny a pri návrate kráľa z návštevy sa stalo tradíciou za čias Karola II. Najvýznamnejšie sú však Purcellove ódy na deň svätej Cecílie – Welcome to all the pleasures (1683) a Hail Bright, Cecilia (1692). Podobne aj rozsiahla Purcellova sakrána tvorba spája tradície anglického anthemu s výdobytkami talianskeho štýlu.
Na trnavskom koncerte zaznel stručný prierez Purcellovou duchovnou tvorbou, striedaný inštrumentálnymi skladbami pre sláčiky (ev. s lutnou). Konkrétne sa jednalo o žalm pre alt, zbor, sláčiky a basso continuo My song shall be alway zo zbierky Harmonia sacra, duchovnú pieseň An Evening Hymn pre soprán a basso continuo, duchovné duetto pre 2 soprány a basso continuo I Know my Redeemer lives, anthem Reise, reise the voice a ódu na deň sv. Cecílie Welcome to all the pleasures. Z inštrumentálnych diel zneli Chaconny in G pre sláčiky, fantasia pre sláčiky In nomine a 7 a Suita z Fairy Queen.
Interpretačný výkon sólistov, zboru i orchestra bol pozitívne ovplyvnený osbnosťou dirigenta S. Stubbsa, orchester navyše hudobnosťou a štýlovým poňatím koncertného majstra M. Valenta. Stubbsova erudícia a skúsenosti s interpretáciou starej hudby a jeho bezprostredná muzikalita boli stimulom pre maximálny výkon intepretov. Sólisti viac-menej úspešne prezentovali snahu o hudobné poňatie v spojení so štýlovosťou a v neposlednom rade optimálnou výslovnosťou (čo pri spievaní v angličtine nie je ľahké). V zbore (najmä ženskej časti) zneli hudobne i technicky vyspelé hlasy, čo sa prejavilo aj na celkovom výkone. Inštrumentálny ansámbel bol zložený o.i. z kópií historických nástrojov (organ, čembalo, lutna, viola da gamba). Na hre sláčikov zaujala snaha o dobovú autenticitu ozdobovania a smykovania ako aj práce s dynamikou.
Purcellovský koncert v Trnave bol podnetným projektom zoznamovania našej verejnosti so súčasnou intepretáciou starej hudby. Trnavské publikum (mimochodom na čele s primátorom mesta) malo vzácnu možnosť estetického zážitku z duchovného hudobného pokladu Európy.
Mário Sedlár
|
Publikované: Wednesday, 18.07. 2012 - 16:20:07 Od: admin
|
|
| |
| Hodnotenie článku |
Priemerné hodnotenie: 0
Hlasov: 0
|
|
|
