Home
Úvodná stránka
Vyhľadávanie
Vyhľadávanie
Forums
Fórum
Your Account
Váš účet
Navigačné menu



Kto je online
Momentálne je 394 návštevník(ov) a 0 člen(ov) online.

Ste anonymný užívateľ. Môžete sa zdarma zaregistrovať tu


Kráľovská duchovná hudba
Koncerty sakrálnej a organovej hudby M.A. Charpentier: Te Deum H 146, Psalmus 75 Notus in Judea Deus H 206, In honorem Sancti Lodovici H 365 & H 418
Salomé Haller - prvý soprán, Brigitte Chevigné – druhý soprán, François-Nicolas Geslot – tenor,  Stephan Van Dyck – baritón, Arnaud Marzoratti – bas,
Maîtrise de Bretagne, Le Parlement de Musique
Martin Gester - dir.
Opus 111/Divyd 2000

Program CD by mohol naznačovať, že Marc-Antoine Charpentier bol vzorový dvorný skladateľ, ospevujúci veľkosť svojho monarchu. V skutočnosti, hoci napísal niekoľko diel pre  Versailles, väčšinu života účinkoval v meste Paríži. Vzťah ku kráľovskej rodine vyznieval sporadicky a nie celkom oficiálne. Napriek tomu však vyšlo z jeho pera na oslavu Ľudovíta (Svätého i XIV.) päť textovo špeciálnych motetových skladieb a štyri Te Deum. Na slová hymnu Te Deum komponoval v tradičnom duchu diela oslavujúce vojenské víťazstvá kráľa ale aj krst a svadbu princa.


Po desaťročnom mieri zdvihlo Francúzsko zbrane proti spojenectvu prakticky všetkých vtedajších európskych štátov – tzv. Veľkej Aliancii (1688-1697). Francúzske víťazstvá z rokov 1690-93 inšpirovali vznik skladieb nahrávky.
Te Deum H 146 malo osláviť víťazstvo pri Steinkerque v auguste 1692. Brilantná a jasne znejúca hudba nevyznačuje len známe úvodné Prélude (zvučka Eurovízie) ale celú skladbu. Interpretácia Maîtrise de Bretagne a Le Parlement de Musique pod vedením Martina Gestera je pomerne netradičná. Prélude predvádza v neobvyklom, avšak štýlovo opodstatnenom francúzskom barokovom bodkovanom rytme – tzv. inegalité. Poňatie popri pôsobivosti zároveň korešponduje s progresívnymi znakmi historicky poučenej interpretácie starej hudby (dobové interpretačné prvky, ozdoby, používanie originálov a kópií starých nástrojov a pod.).
Žalm 75 Notus in Judae Charpentier dvakrát prepracoval. Prvá verzia vznikla v rokoch 1681-82 a predviedol ju malý ansámbel v službách dauphina. Druhá verzia bola komponovaná o desať rokov neskôr pravdepodobne z príležitosti ďalšieho vojenského víťazstva, tentoraz však pre veľký orchester. Text žalmu hovorí o vojne: o Bohom zničenej moci zbraní,  smrteľnom spánku nepriateľa, o hrôze posledného súdu, trestajúceho svet ale aj o darovaní večného pokoja a o radosti pred Božou všemohúcnosťou. Charpentierova hudobná reč vychádza z účelu pre ktorý tvoril. Je oslavná a jasná, pravidelný rymus basso continuo sprevádzajúci melódiu, naznačuje vojenskú asociáciu.
Od začiatku XVII. stor. bol sv. Ľudovít vo Francúzsku vnímaný najmä ako ochranca monarchie. V r. 1693 založil Ľudovít XIV. kráľovský a vojenský rad Ľudovíta Svätého. 25. augusta sa vo všetkých kostoloch kráľovstva konal jeho sviatok. Jezuiti ho mali za svojho patróna.  Motetá na oslavu sv. Ľudovíta vznikli v čase, keď bol Charpentier kantorom v Jezuitskom kostole. Sú písané v štýle svätých histórií (oratórií), v ktorých sa rozprávajú Boh (bas) s kráľom (tenor), aj keď to nie je vždy explicitne vyznačené v partitúre. Anonymné texty rozprávajú o konci života svätého kráľa a o tom ako bol počas svojej krížovej výpravy r. 1267 zranený v Kartágu. V r. 1270 uprostred svojich mužov zomrel.
Moteto In honorem Sancti Ludovici Regis Galliae Canticum H 365 sprevádzalo prenesenie relikvií z Konštantinopolu. Znie v rovnakom žiariacom D-dur ako Te Deum H 146. Prélude je práve tak rondo a začína  fanfárovým trojzvukom nad zadržiavaným a bodkovaným rytmom. Tieto elementy tvoria obidve hlavné témy diela: vojna a znovunájdená viera v Boha. Zvuková opojnosť, predovšetkým však hĺbka vyjadrenia zdanlivo možno povrchnými prostriedkami Charpentiera predurčuje na úlohu francúzskeho pendanta Purcella. Jeho originalita ja však práve vo výnimočnom ťažení z francúzskej melodiky a sonoriky.  
Moteto In honorem Sancti Ludovici Regis Galliae H 418 bolo pravdepodobne premiérovo uvedené 25. augusta 1692. Rozpráva o Bohom zoslaných skúškach na sv. Ľudovíta. Krásna a jasná hudba znie vskutku kráľovsky, popritom však často so silnými harmóniami. Sv. Ľudovít leží medzi svojimi vojakmi a dostane od Boha odpoveď na svoju modlitbu – otvára sa mu nebeská brána. Text v závere spája osobu sv. Ľudovíta s Ľudovítom XIV. Zbor slávi svätého kráľa v nebi a najkresťanskejšieho kráľa na zemi.

(Mário Sedlár s použitím textu Catherine Cessac, AT 2/01, s. 27)
Publikované: Wednesday, 18.07. 2012 - 17:12:35 Od: admin

 
Súvisiace odkazy
· Viac o Koncerty sakrálnej a organovej hudby
· Ďalšie články od autora: admin


Najčítanejší článok na tému Koncerty sakrálnej a organovej hudby:
Hudba v kostole



Hodnotenie článku
Priemerné hodnotenie: 0
Hlasov: 0

Zvoľte počet hviezdičiek:

Vynikajúci
Veľmi dobrý
Dobrý
Priemerný
Zlý



Možnosti

 Vytlačiť článok Vytlačiť článok



Súvisiaca téma

Koncerty sakrálnej a organovej hudby

"Kráľovská duchovná hudba" | Prihlásiť/Registrovať | 0 komentárov
Za obsah komentárov je zodpovedný užívateľ, nie prevádzkovateľ týchto stránok.

Ako anonymný užívateľ nemôžete posielať komentáre, prosím zaregistrujte sa
organisti.sk
administrátori: Martin Bako - organy/organológia, Martin Puhovich - Spoločnosť priateľov organov, Rastislav Podpera - teória liturgickej hudby, Marek Klein, Matej Kubeš - technická správa serveru © 2005-2013.

Ad maiorem Dei gloriam!
Odber článkov: rss-091.xml, rss-092.xml, rss-20.xml or atom.xml
Powered by Copyright © UNITED-NUKE CMS. All Rights Reserved.
Čas potrebný k spracovaniu stránky 0.12 sekúnd