Zo skladieb z celého spektra období, regiónov i úrovní kompozičného spracovania zaznievajú v úvode nosiča Tri jubilácie od Petra Ebena. Prvá jubilácia - Preludio - cituje tému Asperges me a 50. žalm Miserere mei Deus z Missa cum populo. V druhej časti je spracovaná duchovná pieseň Vigilanter melodium. Hlavnou témou tretej časti je Ite missa est, Alleluia. Organové znenie obohacujú dve trúbky a dve pozauny. V kremnickej akustike a bravúrnom Di Fioreho podaní v spolupráci s I Fiori Musicali Brass (Peter Bubnič, Maroš Podhájsky, Juraj Mitošinka, Marek Bubnič) znie toto dielo naozaj výborne. Poslucháč môže podvedome spontánne zatúžiť počuť skladbu v živom predvedení a originálnom zvuku.
Nasledujúci kus pochádza od významného organistu a skladateľa 20. storočia, Belgičana Floora Peetersa. Jeho Entrata Festiva používa prvky renesančnej hudby a gregoriánskeho chorálu (Christus vincit). V napätej chromatike prvej časti z 2. symfónie Louisa Vierna je  zaiste možné zachytiť autorove pocity, súvisiace žiaľ často s osobnými prehrami či množstvom vážnych zdravotných problémov i finančnými ťažkosťami. Di Fiore tu ukazuje dramatickú stránku svojej výrazovej charakteristiky a je presvedčivý. Zaujmú najmä registračné gradácie v spojení s artikulačným a frázovacím stupňovaním.
Nasleduje händelovská transkripcia. Pochádza z opery Judáš Makabejský a pôvodne vznikla pre Händelovo oratórium Jozue. Dodnes sa spieva na túto melódiu jedna časť zo židovskej bohoslužby. Kresťania ju zasa užívajú ako veľkonočnú duchovnú pieseň. Francúzska organistka Odile Pierre venovala svoje Kánonické variácie a fúgu na dve neapolské koledy svojmu žiakovi Davidovi Di Fiore. Viernov Triumfálny pochod má vskutku veľkorysé obsadenie, asociujúce Berlioza: 3 trúbky, 3 pozauny, tympany a organ. Vznikol pre oslavy 100. výročia Napoleonovej smrti, v roku 1921. Interpreti tu podávajú kvalitný muzikálny výkon, striedanie plechových dychových nástrojov s organom vyznieva farebne pestro a zaujímavo (vo Viernovi sa pridávajú ešte Tomáš Svitek a František Kováč), a tak tieto u nás málo známe skladby určite stoja za vypočutie.
Američan Aaron Copland použil v jednej časti svojho baletu Apalačská jar shakerský nápev. Úprava skladby pre organ pochádza od známeho amerického organistu Virgila Foxa. Plodný prispievateľ anglickej chrámovej hudby Martin Shaw bol tiež jedným z editorov Oxfordskej knihy kolied. Jeho dielo Grand Processional, posledná skladba cd-nosiča, je založené na téme chorálu Lobe den Herren. Strieda znenie organa s plechovými dychovými nástrojmi a vrcholí úplnou citáciou chorálu. Kompozične je Shawovo dielo pre mňa diskutabilné najmä "vďaka" určitej svojej zdĺhavosti. Interpretačne sa s ním však zrejme viac urobiť nedalo, snáď by stálo za úvahu premiestnenie vrámci dramaturgie nosiča.   
Zaujímavé, inšpirujúce CD, asi aj cenovo prístupné, prinášajúce exotické skladby, má úspech na našom trhu s CD-platňami viac-menej istý. Ak darujete toto CD na narodeniny svojim blízkym, neurobíte žiadnu chybu.

Mário Sedlár

HŽ 3/06 s. 37-38