Home
Úvodná stránka
Vyhľadávanie
Vyhľadávanie
Forums
Fórum
Your Account
Váš účet
Navigačné menu



Kto je online
Momentálne je 24 návštevník(ov) a 0 člen(ov) online.

Ste anonymný užívateľ. Môžete sa zdarma zaregistrovať tu


Pán organista, prečo hráte tak nahlas?
Hra na organe Alebo „zavedieme tiché omše, a potom z nich urobíme gitarovky!“

Bolo svätých Cyrila a Metoda a plný radosti som zavítal do nášho kostola. Oslava vierozvestcov bola pre mňa tento rok aj mojou oslavou - už je to skutočne nejaký čas, kedy som hral svoju prvú bohoslužbu práve na tento sviatok. Preto som sa tešil, ako všetko zdarne prebehne.
Po vstupe do sakristie ma ale prekvapilo niekoľko nejasností: kňaz oznámil, že pred sv. omšou sa ruší spev „Anjel Pána“. Na jednej strane by som pochopil, že významné sviatky budú začínať klasicky cinknutím na zvonček, sprievodom…, hoci je tento spev pred každou sv. omšou v našom kostole obnovenou tradíciou a ako je známe, tradície by sa mali uchovávať. Tým viac, že zaznieva aj pieseň Celá krásna si, Mária od Otta Alberta Tichého.


Začala bohoslužba, ľudí bolo v kostole vskutku požehnane a po dlhej dobe, čo sa z lavíc ozývali zvuky podobajúce sa mečiacej koze vlečenej proti svojej vôli na povraze von z chlievika, sa ľudia vzchopili a skutočne „zvučne prespevovali“. To by v tom však bol čert, aby sa niečo nepokazilo. A problém na seba nenechal dlho čakať. Prejavil sa v záverečnom akorde postlúdia, keď jeden rádový brat od oltára z pohoršeným výrazom vzhliadol k organu a zaťukal si prstom na čelo. Schádzam z chóru a v duchu si pripravujem argumentáciu, ktorá mi skutočne za pár minút prišla vhod. Brat prišiel pred kostol a pýtal sa ma: „Ja naozaj neviem, kto má počúvať tie vaše dohry! Ľudia sa v kostole chcú modliť, nepočujú sa, keď sa rozprávajú, ty ich tou organovou hrou vyháňaš z kostola, veď oni sa hneď rozutekali! Prosto dohrajte pieseň, potichu urobte krátku dohru…“ Na moju otázku, či bol niekedy na sv. omši v kostole, kde sa produkuje liturgická hudba a zvlášť aj organové improvizácie na tej najvyššej úrovni, mi bolo odpovedané: „No hej, ale tam sa hudba povyšuje nad liturgiu a robí zo seba svojbytnú zložku!“

…a to je len vrchol ľadovca!

Uvedomujeme si, že nejde len o jedného brata - ale že sa tu hovorí o väčšom probléme?
Koľko kňazov nemá dostatočné hudobné vzdelanie, a potom dochádza k trápnym situáciám, že organista vysvetľuje kňazovi, že na Zelený štvrtok je po speve Glória chvíľa organovej hudby? Dokonca som sa stretol s kňazom, ktorý zarputilo obhajoval názor, že „pokiaľ bude hrať organ potichu, ľudia si to všimnú a o to viac začnú spievať!“
Vo farnosti, čítajúcej 200 farníkov, prosím, ťažko však vo vymierajúcej farnosti, keď kostolný dav tvorí päť ľudí plus nejakí okoloidúci - celkovo asi dvanásť, a každý z nich spieva vo svojej tónine, svojom tempe, metre, a to som rád, že sa nosy z jedného kúta Pozdvihni sa a z druhého K oltáru Pána… (občas k tomu vážne veľa nechýba.) Bol som teda vyzvaný, aby som hral na organe na čo najslabší register a budem počuť, ako budú ľudia krásne spievať. Experiment dopadol podľa očakávania - katastrofálne. Predohral som pieseň na druhom manuáli, ľudia si prichystali spevníky. Keď som počul, že z celej slohy som mal organový koncert na kryt kovový v zatvorených žalúziách, usúdil som, že experimentovaniu bolo učinené zadosť.
Mohli by sme pokračovať ďalej a verím, že mnohí z vás sa stretli aj s nadobro antihudobnými prejavmi typu: Hráš veľmi rýchlo - Nehráš veľmi zbožne - Veľmi do toho trieskaš - Robíš si tu koncerty a nehráš pre Boha, ale pre seba…
Hrá teda organista pre Boha, alebo pre seba?  Nedávno som počul krásny názor, ktorý použila jedna organistka ako argument ľuďom, ktorí si opäť sťažovali na príliš dlhú a hlasnú hru: Organista sa celú svätú omšu snaží, je v strehu, musí sledovať priebeh bohoslužby, skrátka nie je natoľko sústredený ako ľud prostý obecný. Preto organové postlúdium nielen časťou. Keď sa improvizuje na pieseň či hrá skladba, ale má veriacich pozdvihnúť k slávnostnejšiemu odchodu z kostola - a pre samotného organistu je dohra akousi modlitbou, kedy on sám môže poďakovať Bohu za dar hudby.

Tiché bohoslužby? Len prechodná stanica do Katolíckej populárnej hudby!

V lete som zaregistroval z plagátov, že sa opäť blíži Katolícka charizmatická konferencia. Nedalo mi to, aby som si nepustil aspoň na chvíľku TV Noe, ktorá znovu vysielala z brnenského výstaviska prenos bohoslužby. Na to, že mám country veľmi rád, som nevedel, či som naladil country rádio, alebo zmienenú Noe. Záber na asi troch gitaristov a basgitaristu, hudba bola skutočne milá, táboráková, westernová… Len som nechápal, prečo je tam kríž, oltár, kňaz… Namiesto toho, aby tam stál kôň, uviazaný o strom, pištoľník pre saloonom čistiaci revolver a barman volajúci: „Banditi prichádzajú!“ Radšej som to vypol.
Jedného dňa mi náš kňaz povedal, že v piatok bola rytmická sv. omša. Pýtam sa teda, či je to vhodné, pretože nedávno sa pápež… „… áno, že to nie je liturgické,“ odpovedá kňaz. Ale v tých našich pomeroch je to v poriadku, mladým sa to páči a v Afrike sa tiež bubnuje.“ Odchádzal som z kostola s pocitom škandálu a s myšlienkou, či by nebolo praktickejšie kostol z roku 1602 zbúrať a postaviť miesto neho „Obchodné centrum Hradčany“ - aspoň by tam chodilo viac ľudí, budova by praskala vo švíkoch a z reproduktorov by sa mohlo ozývať africké bubnovanie skoro nepretržite. Ono zavádzanie tichých bohoslužieb, nabádanie organistov k tichšiemu hraniu, a potom radšej k žiadnemu vedie k tomu, že za chvíľku sa nebude hrať žalm, ale nejaký „myšpachtl“ s gitarou. To, že sa v niekoľkých kostoloch začína hrať záverečná pieseň „Halleluja“ z filmu Shrek, je samo o sebe odstrašujúce a ponižujúce.

A existuje teda riešenie?

Myslím si, že áno. Je to beh na veľmi dlhú trať, ale existuje! Verím, že každý kňaz si rád prečíta jemu neznámy nový časopis, keď mu ho prinesie jeho organista. Odporúčam vašim duchovným pastierom tento časopis (Varhaník, pozn. prekl.). Veci, ktoré sú pre nás samozrejmé, môžu byť pre iných ľudí novinkou. Aspoň je tu možnosť, že si kňazi všimnú, že „organista“ nie je to isté, čo „obsluha organa“. To už by sme mohli dať na chór flašinet na diaľkové ovládanie. Prajem všetko dobré a chuť do organistickej služby!

Vít Janata
Z časopisu Varhaník č. 5/2010, s. 11.-13.
so súhlasom redakcie
preložil Mário Sedlár (
AT, 3/11, s. 12-13)
Publikované: Thursday, 19.07. 2012 - 20:18:37 Od: admin7

 
Súvisiace odkazy
· Viac o Hra na organe
· Ďalšie články od autora: admin7


Najčítanejší článok na tému Hra na organe:
Hra na pedáli



Hodnotenie článku
Priemerné hodnotenie: 5
Hlasov: 8

Vynikajúci

Zvoľte počet hviezdičiek:

Vynikajúci
Veľmi dobrý
Dobrý
Priemerný
Zlý



Možnosti

 Vytlačiť článok Vytlačiť článok



Súvisiaca téma

Hudba v liturgii

"Pán organista, prečo hráte tak nahlas?" | Prihlásiť/Registrovať | 0 komentárov
Za obsah komentárov je zodpovedný užívateľ, nie prevádzkovateľ týchto stránok.

Ako anonymný užívateľ nemôžete posielať komentáre, prosím zaregistrujte sa
organisti.sk
administrátori: Martin Bako - organy/organológia, Martin Puhovich - Spoločnosť priateľov organov, Rastislav Podpera - teória liturgickej hudby, Marek Klein, Matej Kubeš - technická správa serveru © 2005-2013.

Ad maiorem Dei gloriam!
Odber článkov: rss-091.xml, rss-092.xml, rss-20.xml or atom.xml
Powered by Copyright © UNITED-NUKE CMS. All Rights Reserved.
Čas potrebný k spracovaniu stránky 0.09 sekúnd