Home
Úvodná stránka
Vyhľadávanie
Vyhľadávanie
Forums
Fórum
Your Account
Váš účet
Navigačné menu



Kto je online
Momentálne je 522 návštevník(ov) a 0 člen(ov) online.

Ste anonymný užívateľ. Môžete sa zdarma zaregistrovať tu


Medzi kultom a kultúrou
Hudba v liturgii Európske perspektívy liturgie v roku 2000

V roku 2010 ubehlo 10 rokov od avignonského zasadania CIMS (Consotiatio Internationalis Musicae Sacrae – Pontificio Instituto di Musica Sacra), na ktorej sa za Společnost duchovní hudby zúčastnili Jaroslav Eliáš a Pavel Svoboda. Nazdávame sa, že neuškodí znovu pripomenúť prejav vtedajšej predsedkyne Hudobnej rady pri Rade Európy Marlene Wartenbergovej.


Vaša Excelencia, pán prezident, dámy a páni.
Je pre mňa veľkou cťou, že tu, v tomto kultúrou predchnutom prostredí pápežského paláca, môžem predniesť na našom generálnom zhromaždení niekoľko názorov k európskemu hudobnému vývoju.
Spojenie tém vychádza z úloh Európskej hudobnej rady a zjednotenia národných komitétov európskych kultúrnych regiónov ako aj niekoľkých európskych hudobných organizácií a združení medzinárodných hudobných rád. Úlohou Európskej hudobnej rady je prispievať svojou sieťou k vytváraniu spoločenského vedomia, to znamená k vytváraniu primeraného postavenia hudby v spoločnosti. Hranice tejto úlohy siahajú od autorského práva cez hudobné databanky až k sympóziám o hudbe v multikultúrnej Európe, výmene informácií napr. o Európskych podporných programoch a zaistenie ich riadneho fungovania. Od 1. 1. 2000 je sídlo Európskej hudobnej rady v Bonne, kde je našim hostiteľom Generálny sekretariát Nemeckej hudobnej rady. Finančnú podporu zaisťuje štátny minister pre záležitosti kultúry a médií Dr. Michael Naumann, ktorý je relatívne novou tvárou na politickej scéne Spolkovej republiky.
Rozoberať liturgickú tematiku a tému Európa čisto objektívne nie je možné bez akejkoľvek spätnej väzby s osobným náboženským a prípadne i politickým presvedčením. Nasledujúci príspevok teda bude obsahovať i subjektívne hodnotové predstavy a osobné skúsenosti, ktoré však budú zreteľne označené.
Predbežné poznámky
Ak si necháme pred našim vnútorným zrakom premietať pohnutú dobu avignonských pápežov, budeme v pokušení označiť ju za európskejšiu, než je doba dnešná. Aj keď dopravná situácia bola nepomerne obtiažnejšia, nebola komunikácia medzi poprednými európskymi umelcami horšia. Duchovná pospolitosť v jednej spoločnej latinskej kultúre bola ešte samozrejmosťou, vnímavosť elity ešte nenarušoval žiadny primitívny predrasitický nacionalizmus. Nie je náhodou, že sa v tejto hrdej a optimistickej dobe vyspelého neskorogotického stredoveku, známeho ako „ars nova“, vyvinula z doposiaľ oddelených a prípadne spoločných častí forma svätej omše, ktorá vtedy ešte tvorila stred všetkého života. Ordinarium missae, prípadne „Le Commun“ ako úplne nová hudobná veľforma vo vtedy ešte mladom polyfónnom umení, bola nazvaná omšou (Missa). Je to hudobná výrazová forma, ktorá vyšla z liturgie a bola pre ňu určená, pre tú liturgiu, pre ktorú až do dnešnej doby hľadali všetky štýly a kompozičné techniky zodpovedajúci výraz, a to zďaleka nielen v Európe.
Neodmysliteľným formujúcim predpokladom pre vznik týchto majstrovských diel, ktoré môžeme označiť za znejúce katedrály európskej kultúry, bol a stále je, aktuálny, všeobecne záväzný Ordo (poriadok) liturgie. Kto chce vystopovať živú závislosť kultového poriadku a kultúrneho výrazu minulých šiestich storočí, nemôže voliť lepšiu cestu, než skladateľskou záhradou histórie zhudobňovania omšového ordinária. Z tejto perspektívy neexistuje pre našu tému priliehavejšie mesto, než práve Avignon, jedno z miest kultúry roku 2000.
1. Európa včera a dnes
S pomalým prekonávaním egocentrického pohľadu národných štátov a s ťažkosťami pokračujúcou európskou integráciou padajú našťastie mnohé prekážky a hranice. Zároveň však je možné pozorovať v európskej spoločnosti posilňovanie odstredivých kultúrnych tendencií. Podporuje sa tvorba kultúrnych ník a nových get, postupné straty kultúrnych súvislostí, čo môžeme len ľutovať. Tento trend neplatí len pre sociálne a vzdelávacie systémy, dôchodkové poistenie, zmysel pre občiansku spoločnosť a nadregionálne úlohy v oblasti právnych a bezpečnostných otázok, ale zasahuje aj do oblasti zodpovednosti štátu a spoločnosti ako takej. Dochádza k provincionalizácii a komunalizácii ako reakcii na otvorenosť hraníc, koniec-koncov je možné pripomenúť neskorostredovekú pararelu tejto situácie. Z ľudu sa stalo obyvateľstvo.
2.Význam hudobného vzdelania v Európe
Napriek všetkým, už od Platóna známym poznatkom o dlhodobom spoločensko-ekonomickom význame múzicko-hudobnej výchovy, sa v Európe stále viac štát aj spoločnosť sťahujú zo svojej zodpovednosti. Zoškrtáva sa hudobná výchova na všeobecne-vzdelávacích školách, úplne vypadáva alebo je aspoň vyučovaná nekompetentne. Hudobné školy sa buď zatvárajú, alebo musia byť financované tými rodičmi, ktorí ešte o hudobnú výchovu svojich detí prejavujú záujem. To ešte viac prehlbuje kultúrnu priepasť medzi bohatými a menej majetnými, a to zjavnejšie, než môžu vyjadriť iné symboly materiálneho bohatstva. Rovnosť šancí v prístupe k hudobnej výchove už nie je dodržaná. Deti a mladiství sú ponechaní viac-menej sami sebe a majú stále menej možností osvojiť si, a to nezávisle na sociálnom kontexte svojich rodín, hudobné vzdelanie, a tým aj schopnosť orientácie v hodnotách. Nemilosrdná ignorácia politikov si tak pod sebou bezstarostne ukrajuje konár, na ktorom sedí.
To, že hudobná výchova, a to nie len výchova k hudbe, ale ešte viac výchova hudbou, je výchovou duchovne a duševne rozvinutého človeka, sa v takzvanej vysokej európskej politike vôbec neberie na vedomie. Výchovné obzory antiky a západu, ktoré boli razené septem artes liberales, boli medzitým dôkladne zabudnuté a zároveň s nimi aj povedomie o hudbe v matematicko-filozofickom kontexte (quadrivia).
3.Neschopnosť hudobnej orientácie
V dnešnom európskom spustošenom hudobno-kultúrnom povedomí musia nakoniec nutne stroskotať jednotlivé subjektívne návrhy hudobnej estetiky. Takzvaná vážna hudba hľadá zúfalo výraz absolútna, ale bez obecnej orientácie a spoločnej reči márne.
4.Účelové kultúrne odcudzenie v interpretačnej praxi
Trh historizujúcej interpretačnej praxe starej a najstaršej hudby, ktorá prišla o svoj kontext, sa zameriava sám na seba. Kultová huba minulých storočí je pri tom pitvaná na operačných stoloch najrôznejších workshopov, bez toho, aby zároveň bola objavená jej duša. Odbytoví a marketingoví manažéri priemyslu zvukových nosičov neváhajú z dôvodu odcudzenia predložiť najvnútornejšiu hudbu všetkých svetových náboženstiev ako príkrm k pocitu dobrej pohody. Aj gregoriánsky chorál, vlastná liturgická hudba rímskokatolíckej cirkvi, bol objavený ako „ezoterický sound“ a premenený na trhový tovar. Keby existovalo časovo neobmedzené autorské právo, boli by tieto nahrávky a nosiče prenasledované ako pirátske pre hrubé porušenie práv osobnosti a toto poškodenie by bolo stíhané podľa súčasných nariadení a nárokov na náhradu škody. Neexistencia takéhoto práva však nič nemení na morálnom hodnotení takejto praxe.
5.Druhý vatikánsky koncil a jeho závery
Ak sa dnes pýtame na perspektívy tohto kultúrneho fenoménu a dnešného stavu kresťanskej bohoslužby, alebo, lepšie povedané, na Cultus Divinus v Európe, narážame na otázku, ako to vyzerá so skôr negatívnym vývojom neusporiadaných vzťahov medzi kultom a kultúrou. Ten, kto verí na nevyhnutnosť dejinného vývoja, sa bude asi menej zaujímať o vzájomné súvislosti a príčiny. Kto ale vychádza z vedomia zodpovedného, alebo naopak nezodpovedného spoluvytvárania dejín človekom, ten nemôže prehliadnuť, aké epochálne kultúrne dôsledky mal II. vatikánsky koncil, a to nielen v Európe. Konciloví otcovia roky bojovali o múdru vyváženosť koncilových dokumentov, o spojenie kultu a kultúrneho kontextu, ktoré by zachovalo rešpekt k podstatnému. Spolu s rozvolňujúcimi tendenciami kultúrnej revolúcie roku 1968, ktoré boli podporované mediálne zainteresovanými vnútrocirkevnými skupinami, hierarchiou trpenými, bol však rozšírený tzv. „duch koncilu“, ktorý v záveroch koncilu nemá žiadnu podporu a často si s nimi naopak protirečí. A tak v európskej kultúre i v srdciach mnohých zanechalo ono široko rozšírené odmietnutie veľkej liturgickej hudby minulosti i prítomnosti stopy spustošenia a mnohým ľuďom odňalo kus ich duchovnej vlasti.
6.Cirkevná hudba ako kultúrny faktor
I pre človeka, ktorý sa necítil byť príslušníkom nejakej cirkvi, patrila znalosť zvukového výrazu liturgie k pevnému hudobnému súradnému systému, a tým nepriamo slúžila ku kultúrnemu uvedomeniu vlastného postoja. Už len kvantitatívne je kultúrny faktor cirkevnej hudby so svojimi zbormi a organistami aj v tých najmenších osadách dôležitým činiteľom, ktorý otvára aj tomu takzvanému prostému človeku z ulice, okná do kultúrnych diaľok a spoločenstiev. Dnes ale musíme triezvo konštatovať, že dôsledky tejto pokoncilovej kultúrnej revolúcie ešte prevyšuje rozsahom ono všeobecne známe zosveťštenie, ktoré nastalo pred dvoma stovkami rokov. Obrazne povedané, bol opátsky chrám v Cluny druhýkrát strhnutý, tentokrát duchovne-liturgicky, tentokrát slepou a scestnou snahou vo vnútri samotnej cirkvi.
7.Latina ako kultúrny základ
 Zatiaľčo dnešná globalizácia hľadá okrem iného i všeobecne záväzný jazyk, teologická nejednota v provinčnom jazykovom Babylone tej Una Sancta vzrastá. V rámci vzdelávacej politiky bola i latina a s ňou spojená hudba, zatlačená do múzea. Čoskoro sa asi bude musieť siahnuť pre medzinárodne navštevované bohoslužby k angličtine, čo bude s najväčšou pravdepodobnosťou doprevádzané stanovením určitých jazykových kvót v jednotlivých národných štátoch. Poľský kňaz a hudobník Mizgalski dojímavo rozpráva o svojej päťročnej krížovej ceste v koncentračnom tábore Matthausen: „Ako podivuhodne usporiadavala latina život, bezpečnosť, lásku a bratstvo mnohých tisícov kňazov a rehoľníkov v koncentračných táboroch! V tejto všetkým zrozumiteľnej reči sa modlili duchovní dvadsaťjedna národov pri najhorších prácach v poli a v lome. V tejto reči sa vzájomne utešovali, udeľovali trestancom všetkých národností rozhrešenie a podávali viatikum. A to všetko tajne, pred očami prenasledovateľov!“ Ak sa spýtame ktoréhokoľvek ešte žijúceho duchovného – väzňa koncentračného tábora, a to ktorejkoľvek národnosti, čo mu dávalo odvahu vydržať a prežiť, odpovie: „Naša spoločná latinská modlitba, náš spoločný spev (pokiaľ bol povolený), Credo … in unam, sanctam, catholicam et apostholicam ecclesiam...“. Gregoriánsky spev bol náš zásvätný chorál k životu aj k smrti. Vrúcne sme spievali „Dona nobis pacem“ a keď k nám zavanul dym krematória, spievali sme odovzdane „In paradisum deducant te Angeli“. Potom sme boli jednotní in una oratione, in una lingua, in cantu sacro. A táto Lingua bola pre nás podľa slov poľského kardinála-prímasa na 1. zasadaní koncilu  „... validissimum vinculum unionis Ecclesie...“ a môžeme dodať: „etiam in carcere!“.
(In: Gerard Mizgalski: Myšlienky a výmena názorov k téme „Latina ako kultúrny jazyk národov“, Hans Lonnendonker, In caritate et veritate. Fr. Johannes Overath, spisy Allg. Cäcilien-Verband, Bd. 8, Saarbruecken 1973, str. 117)
Je zvláštne, že pápež Ján XXIII. je dnes tak ctený, ale jeho myšlienky, pokiaľ ide o liturgickú reč, sa neberú vážne. K 50. výročiu založenia Pantificio Instituto de Musica Sacra 8. 12. 1961 napríklad napísal: „... latinská reč je totiž, nehľadiac na to, že má byť uchovávaná vo vážnosti už pre ňu samu, viditeľné a krásne znamenie jednoty, lebo je najužšie spätá s posvätným spevom rímskej cirkvi. Ako ctihodný a vznešený jazyk, materský jazyk synov cirkvi, ktorého výraz sa ľahko prispôsobuje hudobným rytmom, je dôstojný a ľubozvučný. Skrýva v sebe v nesfalšovateľných slovách poklady pravdy a zbožnosti, v ňom je liturgia autorizovaná, a preto musí aj v budúcnosti zaujímať prvé miesto... Pri slávnostnej liturgii ako vo vážených katedrálach, tak i v malých vidieckych kostoloch patrí navždy latinskému jazyku domovské právo, žezlo kráľovské a vznešené panovanie.“ (Tamže, str. 120)
8. Liturgia a duch doby
V dnešnej dobe prevláda márne pokušenie pritakaniu tým, ktorí žiadajú nahradenie kultu a kultúry okamžitou mediálnou šou. Nepožaduje sa obsah, ale zábava, namiesto potravy len opojenie. V dôsledku tohto javu je  samozrejme potreba, aby podporila tieto na zovňajšok zamerané formy. V pravom náboženstve i kultúre, pokiaľ ich nechceme redukovať len na civilizáciu, neprevláda nikdy horizontálny smer pohľadu. Nevyhľadávajú vo svojej podstate väčšinový súd ani všeobecné plné porozumenie. Horizontálny antropocentrizmus sa nedvíha nahor, ale musí zostať plochý, a to v oblasti kultu i kultúry. Ale to, čo u kultúry vedie k ochudobneniu a zatrpknutiu, to riskuje v prípade kultu samotnú podstatu a existenciu.
Kŕčovité pokusy upraviť sound zábavnej hudby tak, aby bola prijateľná pre liturgiu, končia v trápnosti, a nielen preto, že sa nedostáva hudobnej profesionality. Povrchnosť a svätuškárstvo sa prejavujú zvlášť tam, kde sa zvyškový pocit duchovnej neprimeranosti snaží z tejto hudby odstrániť ten agresívny stisk, to pravé z rockovej hudby, alebo tiež lascívny eros z hudby popovej, a tým odstraňuje z dobrej zábavnej hudby jej vlastné jadro, berie jej jej vlastnú podstatu tým, že mnohé kostoly sa cez deň ozvučujú pre umeniamilovných turistov vzácnymi a ušľachtilými dielami z Musica Sacra, zatiaľ čo pre živý kult sa nevynechá ani jedna hudobná banalita.
Excelencie, dámy a páni, dovoľte mi na tomto mieste môj osobný názor. Zo svojej hudobnej funkcie sa zúčastňujem častých hudobno-liturgických akcií aj na významných miestach a pred medzinárodným, často i nekatolíckym hudobným odborným svetom a musím doznať, že ako katolíčka často neverím svojim ušiam a bývam vyvedená z miery.
9. Vízia
9.1 Kultúrna Európa

Ekonomické zjednocovanie Európy postupuje. Zjednocovanie politické síce na seba nechá ešte nejakú dobu čakať, ale prinajmenšom sa už realisticky približuje. Teraz potrebujeme mať vízie. Pritom by Európa mohla byť v koncepte kultúrnych kruhov a svetových regiónov kontinentom ľudskosti. Jej klasická humanistická a kresťanská minulosť ponúka k tomu tie najlepšie predpoklady.
9.2 Európska hudba ako kultúrny export
Pri všetkom rešpekte k mimoeurópskym, a to i tým vyspelým kultúram, nemôžeme zakryť uši pred tým, že európske durové a molové tóniny dobyli svet. Tak podivuhodne, ako sa vojenská logistika (napr. cesty, komunikačné prostriedky, plánovanie a nasadenie zdrojov) antickej rímskej svetovej ríše stala nedobrovoľnou štafetou pre šírenie evanjelia, mohol by sa stať i svetový trh západnej populárnej hudby pôdou pre potenciálny záujem o všetky poklady našej hudobnej kultúry. Kto by chcel pochybovať o tom, že tóny Johanna Sebastiana Bacha, Ludwiga van Beethovena a Wolfganga Amadea Mozarta patria dnes už dávno ku kultúrnemu majetku väčšiny aspoň trochu vzdelaných Japoncov, Číňanov a Kórejcov? Toto hudobné bohatstvo Európy, ktoré vlastne vyrástlo z kultu, je veľmi pravdepodobne najobľúbenejší, najmierotvornejší a z hľadiska porozumenia medzi národmi najefektívnejší exportný tovar nášho kontinentu. Bez európskej hudobnej kultúry by sa tiež nemohol uskutočniť plodný kultúrny zmiešavací proces v Severnej a Južnej Amerike. Zdá sa, že na tomto kontinente je význam hudby ako vedúca, ale i potenciálne zavádzajúca fascinácia, intuitívne viac vnímaný.
9.3 Zvláštna zodpovednosť cirkvi
Tvárou v tvár súčasnému rozšíreniu technického ozvučenia hudobnými konzervami vzrástla cirkvi nová zodpovednosť. Bohoslužba je posledným miestom, kde je ešte priemerný súčasník vyzývaný, aby sám spieval, samozrejme za predpokladu, že už sa tam nezabýval mediálne sprostredkovaný sound mŕtvej hudby. Mŕtvej preto, že je narozdiel od hudby prevádzanej živým človekom len zvukovou reprodukciou hudby skôr nahranej. Spoločný spev rôznych vekových skupín a generácií však predpokladá dlhodobú tvorbu repertoáru. Preto vyžaduje aj ľudový bohoslužobný spev obozretnú nadregionálnu starostlivosť a žiadne krátkodobé lokálne či módne výstrelky, aby vôbec mohla spoločná kultúra vzrastať a stávať sa tradíciou. V tejto oblasti môžu konštruktívne spolupracovať školy a cirkvi v zmysle hudobného a liturgicky-kultúrneho vzdelávania. Toto poňatie vzdelávania je nutné rozšíriť ešte o ďalšie, už zmienené a hlbšie zasahujúce personálne relevantné rozmery.
9.4 Hudba – kľúč k duši
Len ľudská duša dokáže dešifrovať správu obsiahnutú v hudbe. Indiskrétnemu prístupu rozumu sa otvára len povrchne. Táto správa je vo svojej podstate diskrétna a v mnohom i individuálna. To platík ako pre darujúceho, tak pre obdarovaného. Ako čisto duchovne-duševná vonkajšia forma človeka je často nepochopeným mostom k nehmotnému svetu, k Logu v zmysle Jánovho evanjelia. Kresťanská bohoslužba, božský kult, je preto bez hudby, ba i bez svojho vlastného hudobného štýlu, nemysliteľná. Bolo teda jedine správne, že pápež Pius X. započal svoj veľký program „všetko obnoviť v Kristovi“ práve liturgickou hudbou. Jeho reformné dielo našlo svoje zavŕšenie v liturgickej konštitúcii II. vatikánskeho koncilu.
V dobe, v ktorej sú technické a kombinatorické schopnosti, to znamená prírodovedné časti nášho mozgu, požadované a podporované tak ako nikdy predtým, dostáva náboženstvo a jeho hudba stále viac novú úlohu: zdôrazňovaním múzicko-intuitívnych a esteticko-filozofických zložiek uchovať človeka v celom jeho človečenstve vyvážene a zdravo. Inak tu existuje nebezpečenstvo, že sa už čoskoro stane otrokom svojich už plánovaných monštruóznych biorobotov, že sa stane len zasmušilým konzumentom. Ale tam, kam sa do tajomnej zeme nikoho, do krajiny psychosomatickej duševnej súhry, prelínajú ľudské schopnosti tvoriť, tam preniká jedine hudba a viera v Boha.
9.5 Krása hudby a liturgický poriadok
Pokiaľ je pravda, že hudba je odleskom jedinej vyššej skutočnosti, budú všetci tí, ktorí v Cultu Divinu (v tomto za pozemskými znameniami skrytom stretnutí s Bohom Stvoriteľom) rozpoznajú prapôvod bytia, hľadať s najväčšou oddanosťou a pozornosťou maximum hudobnej krásy liturgickej formy a nebudú sa vyhýbať námahe dlhého učenia a vzdelávania.
Skutočný veriaci kresťan bude musieť stále znovu objavovať školu krásy a čím je vyššia jeho cirkevno-apoštolská zodpovednosť, tým viac ju bude potrebovať. Ani funkčnosť, ani účelové myslenie nie sú cestou a výrazom lásky, ako nám to už predviedla Mária Magdaléna, nie náhodou patrónka tejto zrelou krásou obdarenej krajiny Provence.
9.6 Kult, kultúra a umenie sláviť
Kto iný, ak nie cirkev, by mohla opäť Európe ukázať umenie a zmysel vnútorného a vonkajšieho slávenia. Veď veľkonočná viera sa diskusiami a polemikami sprostredkovať nedá, ale musí byť živá a schopná precítenia. Slávnosť ale nemôžeme v najvlastnejšom slova zmysle „konať“. O to viac potrebuje slávenie tak objektívny podnet, ako aj rámec, ktorý jedine umožňuje meradlo a proporcie. Priebeh roka bez cirkevného poriadku meria každú slávnosť jej obľúbenosťou. Vianočné „príslušenstvá“, vystavené v európskych obchodoch už od konca septembra dokumentujú stratu kultúrneho vedomia a zmyslu pre bohatstvo a odlišnosti kultového poriadku. Sláviaca obec alebo skupina slávi bez kultového zreteľa len samu seba, miesto aby si uvedomila čo najširšiu svetovú spoluúčasť na tej istej radosti. Táto strata zreteľa sa ukázala napríklad minulú sobotu (14. 10. 2000, pozn. red.) na celosvetovom dni hospicového hnutia. S pocitom neobvyklého šťastia sa spievalo všade na charitatívnych ekumenických koncertoch Händelovo „Hallelujah“ z „Mesiáša“ vo zvláštnom vedomí v tej chvíli celý svet objímajúceho spoločenstva. Kto si však pri tejto „vysokej“ a navonok prejavenej duchovnosti uvedomil, že každý nedeľný Introitus a celý liturgický poriadok gregoriánskeho Propria by mohol byť permanentným výrazom tohto celý svet objímajúceho spoločenstva cirkvi?
Ak je niečo nepovinné – ad libitum – nemusí to byť vždy bezpodmienečne dôvodom k radostnému nerešpektovaniu. Je to tiež sloboda k záväznosti. Práve záväznosť v poriadku tvorí spojenie s celkom. Neprekonateľne sa to prejavuje v najväčšom hudobnom umeleckom diele Západu, v cyklickom kolektívnom umeleckom diele Officia, spievanej Biblii pre každú hodinu, pre každý deň po celý rok. To je hudobné bohatstvo, na ktorom a pri jeho vytváraní vyrástla európska kultúra.
9.7 Kult ako motor kultúry
Už v aktuálnych zárodkoch budúcej európskej ústavy započal zápas o jej celkového ducha. Pre karolínske jadro Európy, t. j. pre prvých šesť zakladajúcich štátov, predložil už Karol Veľký pre rozvoj Európy rozhodujúcu osnovu vo forme spoločného kultového poriadku so zreteľom k rímskemu „usu“. Ešte dne dosahuje cirkev každý týždeň k viac ľuďom, než všetky ostatné spoločenské spolky a organizácie dohromady. Možno, že by mohla ešte dnes objavením svojej spoločnej kultovej Musica Sacra (teda domácej európskej cirkevnej hudby) včas nastúpiť so staronovou víziou uvedomelého európskeho uhla pohľadu proti šíreniu frustrácie z európskej únavy, a tým sa opäť o kus priblížiť skutočnej vôli koncilu. Kult bol odjakživa stimulátor kultúry, a aby sme zostali pri tomto prirovnaní, dnes sa zdá, že má buď vybitú batériu alebo, že sa jedná dokonca o nepodarok.
Dovoľte mi, aby som uzavrela niekoľkými tézami, ktoré vyplývajú z vyššie povedaného.
10. Záverečné tézy
Európa nebude existovať ako vážne mienená jednotka, a to i z politického hľadiska, bez spoločnej kultúry.
Európska kultúra nebude už v budúcnosti existovať bez spoločného kultu ako spájajúceho prvku.
Kult bude bez sebou samým vytvorenej a sebe vlastnej veľkej hudby aj naďalej strácať svoju príťažlivosť a splanie do ťažko zrozumiteľného rituálu uzatvoreného v neatraktívnom gete.
Európske poňatie liturgie je súčasťou medzinárodnej mierovej politiky, Európa nie je len politická a ekonomická opcia, ale existenciálny imperatív medzinárodnej mierovej politiky. Na to sa nesmie pri presadzovaní materiálnej tematiky zabúdať.
Cirkev v Európe má svojim verejným kultovým konaním veľkú historickú zodpovednosť. Ďakujem za pozornosť!
 

Z časopisu Psalterium č. 5/2010, s. 1, 2, 5, 6
so súhlasom redakcie preložil Mário Sedlár

Publikované: Thursday, 19.07. 2012 - 20:40:05 Od: admin

 
Súvisiace odkazy
· Viac o Hudba v liturgii
· Ďalšie články od autora: admin


Najčítanejší článok na tému Hudba v liturgii:
Notový materiál na internete



Hodnotenie článku
Priemerné hodnotenie: 0
Hlasov: 0

Zvoľte počet hviezdičiek:

Vynikajúci
Veľmi dobrý
Dobrý
Priemerný
Zlý



Možnosti

 Vytlačiť článok Vytlačiť článok



Súvisiaca téma

Hudba v liturgii

"Medzi kultom a kultúrou" | Prihlásiť/Registrovať | 0 komentárov
Za obsah komentárov je zodpovedný užívateľ, nie prevádzkovateľ týchto stránok.

Ako anonymný užívateľ nemôžete posielať komentáre, prosím zaregistrujte sa
organisti.sk
administrátori: Martin Bako - organy/organológia, Martin Puhovich - Spoločnosť priateľov organov, Rastislav Podpera - teória liturgickej hudby, Marek Klein, Matej Kubeš - technická správa serveru © 2005-2013.

Ad maiorem Dei gloriam!
Odber článkov: rss-091.xml, rss-092.xml, rss-20.xml or atom.xml
Powered by Copyright © UNITED-NUKE CMS. All Rights Reserved.
Čas potrebný k spracovaniu stránky 0.14 sekúnd