Home
Úvodná stránka
Vyhľadávanie
Vyhľadávanie
Forums
Fórum
Your Account
Váš účet
Navigačné menu



Kto je online
Momentálne je 15 návštevník(ov) a 0 člen(ov) online.

Ste anonymný užívateľ. Môžete sa zdarma zaregistrovať tu


Dá sa to aj inak

Dá sa to aj inak…

Vždy keď sa dozviem o novostavbe organu na Slovensku, nesmierne ma to poteší. Pookrejem na duchu a poviem si, že ešte to predsa len nie je s organom u nás také zlé – nájdu sa farnosti, ktoré sú v dnešnej dobe ochotné investovať obrovskú sumu do kráľovského hudobného nástroja, hoci zovšadiaľ sa núkajú mnohé elektronické náhrady za zlomok ceny skutočného píšťalového organu. Považujem to o to hodnotnejšie vzhľadom na fakt, že počet farností kde dávajú prednosť „modernej“ hudbe, pri ktorej sa s organom nepočíta stále rastie a fakticky nám vyrastá nová generácia, ktorá sa za svojho života vo svojom kostole už ani nemusela vôbec stretnúť s autentickým zvukom píšťalového organu. Preto vždy tá radosť.

Potešila ma správa o stavbe nového organu pre kostol sv. Vincenta de Paul v Bratislave-Ružinove. Moderný priestranný kostol z deväťdesiatych rokov minulého storočia nemá „suchú akustiku“ typickú pre sakrálne budovy stavané na Slovensku po Nežnej revolúcii a píšťalový organ má šancu v tomto priestore naozaj vyznieť. S napätím som teda očakával podrobnejšie informácie.



Začítal som sa do článku v miestnych novinách, v ktorých informovali o stavbe predmetného organu a v duchu som gratuloval farníkom aj duchovnému správcovi k chvályhodnej investícii do musica sacra. Postupne však moja radosť začala opadať, keď som z textu pochopil, že sa vlastne nejedná o organ nový, ale o „repasovaný“ elektropneumatický nástroj z 50. rokov 20. storočia dovezený z Nemecka. Radosť ma úplne prešla, keď som si ku koncu článku prečítal vetu, ktorá hlásala, že „v organe sú však stále staré časti, ktoré môžu kedykoľvek vypadnúť a tie čakajú na výmenu“ a že farnosť žiada o ďalšie granty na dokončenie rekonštrukcie [1].

Istotne, dalo by sa oponovať: buď rád, že máme organ píšťalový, a nie elektronický; čo by si chcel v dnešnej dobe; čo by iní dali za akýkoľvek píšťaľový organ vo svojom kostole, atď. Argumenty vcelku známe a jasné... ono je to však komplikovanejšie,  ako sa to na prvý pohľad zdá: farnosť  sv. Vincenta de Paul doteraz do „nového“ organa investovala vyše 70 tisíc eur a žiada o ďalšie granty na dokončenie prestavby. Som toho názoru, že takáto úctyhodná suma sa určite mohla investovať rozumnejšie. V nasledujúcom texte sa pokúsim vysvetliť, čo ma k takémuto názoru priviedlo.

Organ, ktorý organár Vladimír Gazdík doviezol z Nemecka a adaptoval a zrekonštruoval pre potreby Kostola sv. Vincenta de Paul pochádza od nemeckej firmy Kemper z 50. rokov 20. storočia. Jedná sa o éru v nemeckom organárstve (50. a 60. roky 20. storočia) , kedy veľké zavedené firmy (Steinmeyer, Walcker, atď.) ešte stále stavali organy s vzdušnicami s registrovými kancelami (výpustkové alebo kužeľkové) a elektropneumatickou traktúrou, hoci už s neobarokovou dispozíciou v duchu Organového hnutia („Orgelbewegung“), ktoré hlásalo návrat ku klasickým princípom organárstva a znovuobjavenie barokového organu. O autentickej, historicky poučenej  interpretácii barokovej literatúry však na takýchto nástrojoch nemožno uvažovať (príčinami sú napríklad traktúry, typy vzdušníc, menzurácia, no najmä neštýlovo ostrá intonácia píšťal). Pre romantickú literatúru majú zase tieto nástroje nevhodnú – príliš barokovú dispozíciu.

Sú to nástroje, ktoré sa v dnešnej dobe v Nemecku z kostolov vyhadzujú – buď z dôvodu zatvorenia kostola (väčšinou sa jedná o evanjelické kostoly), alebo jednoducho preto, že farnosť túži po umeleckejšom a spoľahlivejšom organe, na ktorom sa dajú zodpovedne interpretovať diela Bacha či iných barokových a aj neskorších velikánov. Núka sa tu nie celkom presná analógia so „socialistickými“ továrenskými organmi Rieger-Kloss, či Organa - Kutná Hora z päťdesiatych a šesťdesiatych rokov, ktoré sa v dnešnej dobe nahrádzajú novostavbami (napr. v Bratislave-Lamači  či v bratislavskej Redute); samozrejme tie nemecké nástroje, ktoré sa dnes vyhadzujú, boli kvalitatívne o triedu vyššie.

Ďalším problémom takýchto nástrojov je ich inherentná nespoľahlivosť vyplývajúca z typu traktúr. Akákoľvek elektroinštalácia staršia ako 30-40 rokov sa jedného dňa stane nespoľahlivou. Elektropneumatická traktúra, hlavne hrací stôl, sa pri takýchto organoch stávajú „tikajúcou bombou“, ktorá môže kedykoľvek vybuchnúť (čo sa práve deje napr. v kostole na bratislavskej Kalvárii). Pomôže výmena elektrických častí, resp. výmena celého hracieho stola za modernejší, čo však ďalej zvyšuje počiatočnú investíciu do „repasovaného“ organu, ktorý však vo svojej zvukovej podstate stále zostane „pseudo-barokový“.

Relevantným argumentom za dovoz takéhoto typu nástroja by mohlo byť tvrdenie, že predsa aj takého organy predstavujú istú vývojovú etapu v organárstve, a preto je dobré mať reprezentanta tohto „pseudo-neobarokového“ štýlu aj na Slovensku, ak už aj nie pre koncertné, tak určite pre didaktické a organologické účely. Problém je však v tom, že Slovensko má takýchto organov už viac než dosť. Ak aj odhliadneme od produkcie firiem Rieger-Kloss (napríklad nástroje z 50. rokov, ktoré disponoval a menzúračne navrhoval Dr. Ernest Zavarský), už aj na Slovensku máme niekoľko tuctov takýchto dovezených elektropneumatických neobarokových nástrojov z Nemecka, ktorých sa tamojšie farnosti radi, zväčša zdarma, zbavili.

Na Slovensku sa takémuto dovozu a prestavbe takýchto typov organov, ktoré v pôvodnych priestorov často ani nemali organovú skriňu, venujú minimálne dvaja slovenskí organári – Vladimír Gazdík (Gajary) a Alojz Vojtek (Bytčica pri Žiline). Napríklad v Bratislave stoja dva nástroje od firmy Steinmeyer a dva nástroje od firmy Kemper, všetky dovezené a postavené V. Gazdíkom. Jedná sa o organ v Evanjelickom kostole sv. Trojice v Petržalke (G. F. Steinmeyer, opus 1841, 1953, III/39, prenesený v r. 1994), organ v r.k. kostole na Panny Márie Snežnej na Kalvárii (Kemper & Sohn, 1960-1963, III/40, prenesený v r. 1995), organ v Novom evanjelickom kostole (G. F. Steinmeyer, 50. roky 20. stor., III/32, prenesený v r. 1999) [4, 14]a najnovší prírastok, 2-manuálový organ od firmy Kemper z 50. rokov 20. stor., pôvodne bez prospektu, tohto roku nainštalovaný do novej skrine v kostole sv. Vincenta de Paul (II/21). K týmto nástrojom treba ešte  pripočítať 2-manuálový elektroprenumatický nástroj pre Cirkevné konzervatórium v Bratislave (II/19, t.č. prebieha rozšírenie o 3. manuál), takisto dovezený a sekundárne nainštalovaný pánom Gazdíkom. Celkovo máme teda v Bratislave päť, sekundárne importovaných, nemeckých elektropneumatických nástrojov z 50./60. rokov. To je na jedno mesto viac než dosť, nie?

Existuje však ekonomicky porovnateľná alternatíva k dovozu vyradených elektropneumatických organov z Nemecka?  Pripadá vôbec do úvahy možnosť doviezť  zo zahraničia historický dvojmanuálový nástroj s mechanickými traktúrami a zásuvkovými vzdušnicami? Pre názornú ilustráciu, že takéto niečo je naozaj možné, uvádzam príklad:

Mesto Skalica, ako vlastník bývalého jezuitského kostola už v roku 2008, súbežne s prípravnými prácami reštaurovania kostola, hľadalo možnosti inštalácie píšťalového organu, ktorý by mohol slúžiť na koncertné, i obradné účely (bývalý kostol sa využíva napr. aj na civilné sobášne obrady). Pôvodný organ (10 registrový pozitív), i takmer celý mobiliár,  v tomto akusticky úžasnom priestore, už dlhé desaťročia absentoval (v časoch kolektivizácie kostol slúžil ako sýpka, neskôr ako skladisko).

Mesto oslovilo organára Jána Valoviča (Sereď), ktorý vďaka pomoci anglického organológa Roya Williamsona žijúceho na Slovensku, vyhliadol nástroj zo zrušeného metodistického kostola v Sheffielde vo Veľkej Británii. Dvojmanuálový, štrnásť registrový mechanický nástroj so zásuvkovými vzdušnicami (pedálový register stojí na kužeľovej vzdušnici s pneumaticku hracou traktúrou – pôvodné riešenie) od sheffieldského organára Alberta Keatesa (1862-1950) z roku 1894 bol komisiou odborníkov po organologickej stránke vyhodnotený ako kvalitný a cenný nástroj, hodný transportu na Slovensko. Albert Keates bol organársky činný hlavne v období medzi rokmi 1889-1939. Jeho nástroje, určené prevažne pre lokality na severe Anglicka, sa vyznačovali  kvalitným vyhotovením a umelecky zvládnutou intonáciou [5].

Organ bol následne koncom roka 2008 demontovaný, prevezený na Slovensko a dočasne uložený v depozite mesta Skalica. Súčasťou reštaurovania kostola v roku 2011 bolo i reštaurovanie* organa.

Nástroj bol odborne zreštaurovaný v organárskej dielni Jána Valoviča. K pôvodnej dispozícii bol na rozšírenú vzdušnicu hlavného stroja pridaný register Mixture 3x, ako zvuková koruna nástroja, ktorý v pôvodnej dispozícii chýbal (v tom čase bolo v anglickom organárstve bežné nedisponovať mixtúru ani do dvojmanuálových nástrojov a ak, tak išlo spravidla o Sesqialteru, príp. terciovú mixtúru).  Mixtúra v skalickom organe je však nemeckého barokového typu, čo niektorí interpreti, inak úspešnej práci reštaurátora vytýkali. Treba však poznamenať, že doplnením registra sa rozšírili možnosti nástroja o interpretáciu starej hudby, čo predtým romantická dispozícia neumožňovala. Je len na rozhodnutí organistu, či tento intonačne sporný register využije, alebo nie.

Odkúpenie nástroja, jeho transport na Slovensko, následné reštaurovanie, doplnenie nástroja o mixtúru a nový organový ventilátor stálo vlastníka 70 tisíc eur s DPH [5], čiže o tisíc euro menej, ako transplantácia nemeckého elektropneumatického pseudobarokového nástroja pre kostol sv. Vincenta de Paul. Istotne, ružinovský nástroj má o 7 registrov viac ako ten skalický, ale ako to platí v mnohých oblastiach – kvalita je dôležitejšia než kvantita. Tu jasne vyhráva skalický nástroj, ktorý je z organologického ale aj koncertného hľadiska oveľa väčším prínosom pre slovenskú organovú scénu, ako nástroj v Ružinove. Jedná sa o totiž o prvý dvojmanuálový nástroj z anglickej organárskej školy na Slovensku, čím umožňuje autenticky interpretovať mnohé diela anglických skladateľov pre organ, napr. typický anglický žáner – voluntary (vôbec prvým anglickým nástrojom importovaným na Slovensko je jednomanuálový organ od J. Ch. Bishopa z roku 1854, ktorý pred postavením v r.k. kostole v Stupave-Máste v rokoch 2010/11 stál v kostole St. Margaret’s v Birminghame [2], v štvrti, ktorá sa v posledných desaťročiach príchodom imigrantov stala väčšinovo moslimskou [3] ).

Tak aj z ekonomického hľadiska je skalický nástroj racionálnejším riešením. Mechanická traktúra v kombinácii so zásuvkovými vzdušnicami predstavuje v organárstve najspoľahlivejšie technické riešenie overené stáročiami. Tak ako slúžil organ v Sheffielde bez podstatnejších opráv prvých sto rokov, má potenciál ďaľších sto rokov slúžiť bez väčších opráv v Skalici. Toto určite nemožno tvrdiť o nástroji v Ružinove, pre ktorý už od jeho kolaudácie farnosť zháňa ďaľšie finančné prostriedky na výmenu hracieho stola, lebo terajší – pôvodný z 50. rokov – „môže kedykoľvek vypovedať službu“!

Britský organársky inštitút (IBO – The Istitute of British Organ Building) [13] prevádzkuje online databázu nepotrebných organov, ktoré je možné odkúpiť. Na výber je množstvo jedno, dvoj aj trojmanuálových nástrojov prevažne z druhej polovice 19. a prvej polovice 20. storočia s rôznymi typmi traktúr a vzdušníc. Samozrejme, nie všetky britské organy sú hodnotné a hodné transportu a rekonštrukcie, preto je vždy dôležité organ prezrieť na mieste v sprievode organára či organológa.

Nakoniec jedna zaujímavosť – za posledné desaťročie sa do nemeckých kostolov priviezlo viacero organov práve od Alberta Keatesa. Medzi inými do opátstva sv. Petra v Berlíne (II/15, celkové náklady 70000 €)[8]), do kostola sv. Wolfganga v Mníchove (III/28), [9], do kostola sv. Hedvigy v Paderborne (II/16) [12], do katolíckeho kostola v Peine [11], či do kostola sv. Jakuba v Rodershausene [10].

Zadováženie či už nového alebo staršieho píšťaľového organu je pre farnosť zvyčajne významná investícia na veľa desaťročí. Preto je namieste zvažovať všetky pozitíva a negatíva jednotlivých alternatív,  či už z umeleckého, ekonomického, alebo prevádzkového hľadiska.  Najlepšie je poradiť sa so skúseným organológom a tak sa vyhnúť prípadným omylom. Škoda len, že v Ružinove si poradiť nedali – premrhali tak šancu dobre investovať 70 tisíc eur.

Matej Kubeš

*“Reštaurovanie je regulovaným povolaním, ktorého výkon je podmienený splnením kvalifikačných predpokladov vzdelania a odbornej praxe a ktoré je na základe členstva v komore spojené s používaním profesijného titulu reštaurátor.  (Zák. 200 NR SR o Komore reštaurátorov SR, §4 bod 4) )

celkový pohľad na organ v Ružinove
Celkový pohľad na organ v Ružinove

hrací stôl organu v Ružinove

Detail hracieho stola organu v Ružinove

magnety.JPG

Detail magnetov v kostole v Ružinove

Sheffield IV. 2008.JPG

Organ A. Keatesa v pôvodnom priestore v metodistickom kostole v Sheffielde vo Veľkej Británii.

PICT0117.JPG

Celkový pohľad do lode bývalého jezuitského kostola v Skalici.

Keatsov nástroj v jezuitskom kostole v Skalici
Organ A. Keatesa na novom mieste v bývalom Jezuitskom kostole v Skalici.

I. manuál

Píšťaľový fond I. manuálu

presklená zadná stena

Zadná presklená stena umožňuje pohľad do vnútra organu.

traktúra pridanej mixtúry

Detail registrovej traktúry nového registra Mixture

doplnok vzdusnice.JPG

Register Mixture pridaný k pôvodnej vzdušnici

II. man..JPG

Píšťaľový fond II. manuálu.

Dispozície organov v Skalici a Ružinove

 

SKALICA – bývalý jezuitský kostol

Albert Keates, 1896

I. manuál

1.            Open diapason                 8´            Najväčšie píšťaly zo zinku v prospekte, diskantová časť je z 
                                                                    organového kovu a stojí na vzdušnici;

2.            Dulciana                          8´           v celom rozsahu úzko menzúrované, cylindrické píšťaly z 
                                                                    organového kovu;

3.            Stop diapason                   8´            C – h0 drevené kryté píšťaly, od c1 píšťaly z organového kovu 
                                                                     drevenou prevŕtanou zátkou;

4.            Principal                           4´            cylindrické otvorené píšťaly z organového kovu;

5.            Harmonic flute                  4´            C – H drevené kryté píšťaly, od c0 cylindrické prefukované 
                                                                      p
íšťaly z organového kovu;

6.            Fifteenth                           2´            cylindrické otvorené píšťaly z organového kovu;

7.            Mixture                             3 r.          2´+1 1/3´+1´, nový register na na pridanej zásuvke na vzdušnici 
                                                                      HW (2011)

 

II. manuál

8.            Violin diapason 8´            cylindrické otvorené píšťaly z organového kovu;

9.            Gedact                 8´            C – h0 drevené kryté píšťaly, od c1 píšťaly z organového kovu s drevenou prevŕtanou zátkou;

10.          Viol de gamba       8´            v celom rozsahu úzko menzúrované, cylindrické píšťaly z organového 
                                                         kovu;

11.          Voix celestes         8´            v rozsahu c0 – g3 úzko menzúrované, cylindrické píšťaly z 
                                                         organového kovu;

12.          Principal               4´            cylindrické otvorené píšťaly z organového kovu;

13.          Oboe                    8´            v celom rozsahu jazykový register;

 

 Pedál

14.          Bourdon               16´          v celom rozsahu drevené kryté píšťaly;

 

Spojky:

Sub great

Swell to great

Swell to pedal

Great to pedal

(zdroj: Ján Valovič)

 

Organ v kostole sv. Vincenta de Paul, Bratislava-Ružinov

Kemper  und  Sohn, 50. roky 20. stor.

I.man - Hauptwerk

Gedackt 16'

Prinzipal 8'

Gemshorn 8'

Oktava 4'

Rohrflote 4'

Quinte 2 2/3'

Schwiegel 2'

Mixtur 5x 1 1/3'

Trompete 8'

II.man - Oberwerk

Gedackt 8'

Quintade 4'

Prinzipal 2'

Spitz-quinte 1 1/3'

Octavin 1'

Scharf-cimbel 3x 1/3'

Krummhorn 8'

 

 

Pedal

Subbass 16'

Kupfer-gedackt 8'

Quintade 4'

Rausch-pfeife 3x

Posaune 16'

 

 

 

Spojky: II/I, I/P, II/P

Pomôcky: 2 voľné kombinácie, Tremolo II. man, kolektív TUTTI

Zdroje:

[1] M. Štrosová: V kostole sv. Vincenta de Paul už majú píšťaľový organ. In: Ružinovské Echo 4/2013, str. 7

[2] M.A. Mayer:  Slovenské historické organy – bulletin 21. ročníka organového festivalu

[3] http://www.stmargaretscommunitytrust.co.uk/

[4] Mayer, M.A. – Šurin, S.: Organy v Bratislave. Bachova spoločnosť na Slovensku, 2000.

[5] osobná komunikácia s J. Valovičom, júl 2013.

[6] http://de.wikipedia.org/wiki/Albert_Keates

[7] Mueller et Mueller: Die Keates-Orgel in Horbach. In: Ars Organi, Juni 2008. online:http://www.gdo.de/fileadmin/gdo/pdfs/AO-0802-Mueller.pdf

[8] http://www.hartmut-geisler.de/hp57z/web%20petrus/Orgel.html

[9] http://de.wikipedia.org/wiki/St._Wolfgang_(Haidhausen)

[10] http://www.rodershausen.de/orgel/disposition2.htm

[11] http://www.orgelbau-huefken.de/index.php?option=com_content&view=article&id=95%3Apeine&catid=23%3Arestaurierung&Itemid=75&lang=de

[12] http://www.orgelbau-krawinkel.de/orgelprojekte/transfer/orgel-st-hedwig-paderborn.php

[13] http://www.ibo.co.uk/IBO2005/services/redundant/redundantMain.asp

[14] M. A. Mayer: Dejiny organa na Slovensku od najstarších čias po súčasnosť. Divis Slovakia a VŠMU Brratislava, 2009.

 

Publikované: Saturday, 04.01. 2014 - 21:04:44 Od: admin

 
Súvisiace odkazy
· Viac o
· Ďalšie články od autora: admin
Dá sa to aj inak



Hodnotenie článku
Priemerné hodnotenie: 5
Hlasov: 14

Vynikajúci

Zvoľte počet hviezdičiek:

Vynikajúci
Veľmi dobrý
Dobrý
Priemerný
Zlý



Možnosti

 Vytlačiť článok Vytlačiť článok



Súvisiaca téma

Organy na Slovensku a vo svete

"Dá sa to aj inak" | Prihlásiť/Registrovať | 0 komentárov
Za obsah komentárov je zodpovedný užívateľ, nie prevádzkovateľ týchto stránok.

Ako anonymný užívateľ nemôžete posielať komentáre, prosím zaregistrujte sa
organisti.sk
administrátori: Martin Bako - organy/organológia, Martin Puhovich - Spoločnosť priateľov organov, Rastislav Podpera - teória liturgickej hudby, Marek Klein, Matej Kubeš - technická správa serveru © 2005-2013.

Ad maiorem Dei gloriam!
Odber článkov: rss-091.xml, rss-092.xml, rss-20.xml or atom.xml
Powered by Copyright © UNITED-NUKE CMS. All Rights Reserved.
Čas potrebný k spracovaniu stránky 0.08 sekúnd