Jubilejný XV. ročník festivalu Slovenské historické organy sa konal ako po minulé roky koncom leta od pondelka 21. augusta do soboty 26. augusta. Predstavila sa na ňom opäť elita medzinárodných organových interpretov z piatich európskych krajín

Prvý otvárací koncert patril nestorovi organovej hudby na Slovensku, profesorovi Ferdinandovi KLINDOVI, ktorý už viac ako 44 rokov vyučuje na VŠMU, kde vychoval niekoľko generácií slovenských organistov. Je jedným z iniciátorov záchrany vzácneho kultúrneho dedičstva v podobe historických organov na Slovensku. Inicioval mnohé akcie pre záchranu týchto nástrojov v podobe nahrávok pre OPUS dovtedy nevydanou hudbou slovenských starých majstrov.

V jeho podaní odzneli skladby Bacha, Mozarta, Kuchařa a nezabudol ani na obľúbenú francúzsku organovú literatúru, ktorú reprezentoval Théodore Dubois.

Koncert sa konal v rím. kat. farskom Kostole sv. Štefana Kráľa v Stupave – mestečku pri Bratislave - na dvojmanuálovom 20-registrovom organe, ktorý postavil v roku 1827 neznámy organár. Tento nástroj v roku 1858 zásadným spôsobom prestaval Martin Šaško. Organ prekonal mnohé, často neodborné zásahy a do pôvodného (Šaškovho) stavu sa dostal až po starostlivej oprave v roku 2001.

V utorok sa priaznivci organovej hudby stretli v rím. kat. farskom Kostole sv. Antona Paduánskeho v Báči. Báč je malá obec pri Dunaji, taktiež neďaleko Bratislavy, ktorá je aj mariánskym pútnickým miestom. V kostole, ktorý je spojený s budovou bývalého františkánskeho kláštora, pôsobili dnes už blahoslavení štyria svätci Vasiľ Hopko, Pavel Peter Gojdič, Dominik Metod Trčka a Ladislav Batthany. Okrem iných pozoruhodných symbolov na tomto mieste je azda zaujímavé spomenúť, že veža kostola je vysoká 54 metrov, čo zodpovedá priemeru kopuly Baziliky sv. Petra v Ríme. Dvojmanuálový 13-registrový organ v tomto kostole bol pôvodne postavený neznámym organárom pre františkánsky kostol v Komárne, odkiaľ bol v rokoch 1809 – 1810 premiestnený do Báču. Organ je až na malé detaily intaktne zachovaný, čo znamená, že sa ho nedotkla ani rekvirácia prospektových píšťal na vojnové účely (1917), pretože už vtedy bol pokladaný za pamiatkový.

Na tomto nástroji sa predstavil Jaroslav TŮMA jeden z najlepších európskych organistov. Prezentoval skladby od majstrov ako Sweelinek, Froberger, Kuchař až po svoje improvizácie na témy B. Pasquiniho a J. Pachelbela, v ktorých sa ukázal ako fantastický improvizátor, hrajúci s úžasnou ľahkosťou. Okrem iných aktivít pôsobí ako pedagóg na Pražskej AMU a nahral viac ako 50 CD, medzi ktorými nechýbajú nahrávky realizované na českých historických organoch.

Katedrálny Chrám sv. Jána Krstiteľa v Trnave bol v stredu večer pripravený na tretí organový koncert. Dvojmanuálový organ s pedálom postavil pravdepodobne v prvej polovici 70. rokov 19. storočia Martin Šaško senior - významná osobnosť slovenského organárstva. Veľkosť organu v trnavskej katedrále - 18 registrov - bola asi v čase jeho výstavby ovplyvnená nedostatkom finančných prostriedkov. Tento dôvod sa zdá ako najpravdepodobnejšie vysvetlenie faktu, že sa jedná o nástroj, ktorý bol postavený do najväčšieho priestoru, v akom mal Šaško možnosť stavať.

Diela od Frescobaldiho až po Mendelssohna-Bartholdyho prezentoval Stanislav ŠURIN, ktorý je zároveň aj katedrálnym organistom, osobnosť nielen na Slovensku dobre známa najmä svojím úsilím o rozvoj organového umenia a o záchranu cenného kultúrneho dedičstva v podobe historických organov. Je zakladateľom a organizátorom organových festivalov v Trnave, Skalici a v Piešťanoch. V roku 2000 založil Bachovu spoločnosť na Slovensku, prostredníctvom ktorej prispieva k uvádzanie organových diel J.S. Bacha na liturgické a koncertné účely. Od roku 2006 pôsobí vo funkcii diecézneho hudobníka Bratislavsko-trnavskej arcidiecézy.

Modra – „slobodné kráľovské mesto“ - hostila talianskeho organistu a muzikológa pôsobiaceho v Ríme. Giovanni Clavorà BRAULIN sa venuje nielen organovej interpretácii, ale aj reštaurovaniu cenných historických organov svojej krajiny. Pedagogicky pôsobí na konzervatóriu „Luigi Cherubini“ vo Florencii a je autorom Dejín cirkevnej hudby v Ríme od roku 1300 až do roku 2000. Publikácia vyšla na CD pri príležitosti „Jubilejného roku 2000“.

Na koncerte odzneli diela nemeckých a talianskych romantikov. V rím. kat. farskom Kostole sv. Štefana Kráľa sa nachádza vzácny organ firmy Rieger a synovia (F. RIEGER SOEHNE JAEGERNDORF). Je to dvojmanuálový 18-registrový organ s mechanickou hracou a registrovou traktúrou a s kuželkovými vzdušnicami. Organ sa v katalógoch firmy uvádza ako opus 15 z roku 1875 a je vytlačený tučným písmom, čo znamená vynikajúci nástroj. Hrací stôl je samostatný a stojí pred organom. Drevené registrové manubria už nemajú pôvodne terčíky s názvami registrov, časť pôvodných terčíkov sa nachádza v organovej skrini. Nástroj bol v roku 1999 generálne opravený a zreštaurovaný.

Každý rok sa pokúšajú organizátori festivalu nájsť historický organ, ktorý by bol „čerstvo“ zreštaurovaný a zároveň naozaj dôkladne obnovený. Tento rok tieto kritéria spĺňal len organ v rím. kat. farskom Kostole sv. Mikuláša v mestskej časti Bratislava – Jarovce. Pôvodne 6- registrový pozitív postavil dodnes neznámy organár v prvej tretine 19. storočia. Organ stál v zábradlí chóru, teda organista sedel za organovou skriňou. V roku 1886 pozitív prestaval a rozšíril bratislavský organár Anton Schönhofer. Organ posunul dozadu a rozšíril o dva registre pedálu a o jeden sláčikový register manuálu, ktorý nazval Gamba, ale zvukovo skôr pripomína Salicional, či Aeolinu. Organ sa nevyhol ani rekvirácii prospektových píšťal na vojnové účely a tie boli nahradené v roku 1929 menej kvalitnými. Silný úder dostal organ pri odstrele kostolnej veže počas 2. svetovej vojny, kedy bola narušená aj statika kostola. Organ sa na takmer dve desaťročia odmlčal a až v roku 1975 bola urobená provizórna oprava, aby sa mohol znova používať na liturgické účely. V roku 2006 sa podarilo so zapojením mnohých zainteresovaných strán uskutočniť veľkú generálnu opravu nielen nástrojovej časti, ale aj organovej skrine. Nahradili sa nepôvodné zinkové prospektové píšťaly za nové štýlové z organového kovu a doplnili sa všetky chýbajúce píšťaly. Organ sa podarilo dostať do podoby po Schönhoferovej prestavbe, a tak mohol na koncerte zaznieť v plnej kráse a sile. Aj napriek tomu, že neobsahuje žiadny 16-stopový register, mohutne zaplní priestor kostola.

Marek ŠTRBÁK sa predstavil ako najmladší zo všetkých účinkujúcich na tohtoročnom festivale. Svojou bravúrnou a precíznou hrou však hneď po prvých tónoch presvedčil o svojich interpretačných kvalitách. Je absolventom košického konzervatória, univerzity vo Viedni a momentálne študuje v sólistickej triede na univerzite v Štuttgarte. Na koncerte predstavil diela autorov od baroka až po súčasných autorov. Pre publikum snáď najčarovnejším zážitkom boli Toggenburské tance pre organ, ktoré mnohých „dvíhali“ z lavíc a taktiež fúga na tému z filmu „Ružový panter“ bola tiež niečím, čo oživilo koncert najmä pre mladšiu časť publika.

Záverečný koncert festivalu sa konal v bývalom františkánskom Kostole sv. Juraja v Pruskom. Niekomu by sa mohlo zdať, že bývalý hokejista sa „dal“ na organ, ale je to podobnosť čisto náhodná - spája ich totiž len spoločné priezvisko. Waclaw GOLONKA je renomovaným európskym organistom, ktorý získal vzdelanie u svetoznámych pedagógov a virtuózov v rodnom Poľsku, Viedni a na majstrovských kurzoch. Koncertoval po celej Európe, Afrike, USA a v mnohých ďalších štátoch. Uskutočnil početné nahrávky pre svetové rozhlasové a televízne stanice. Jeho repertoár tvoria skladby od raného baroka až po súčasných autorov. Pedagogicky pôsobí na gymnáziu v Prahe a na hudobnej akadémii v Krakove.

Organ v kostole, ktorý už dnes neslúži na liturgické účely, ale skôr sporadicky ako koncertná sála, postavil františkánsky fráter organár Peregrín Werner v roku 1732. Jednomanuálový organ s pedálom má 10 registrov mechanické traktúry a zásuvkové vzdušnice. Farba klávesov je tu inverzná teda dlhé majú tmavé drevené obloženie a krátke sú biele. Organista sedí za organovou skriňou a výhľad na oltár mu umožňuje otvor v tvare srdca v organovej skrini. Poslednú rozsiahlejšiu opravu nástroj zaznamenal v roku 1978.

Jubilejný XV. ročník festivalu opäť ukázal, že na Slovensku máme množstvo prekrásnych historických organov, ktoré svedčia o kvalite vtedajších organárskych majstrov. Ich dielo vo viac či menej pozmenenom stave pretrvalo stáročia, a preto by sme si ho mali vážiť a venovať mu patričnú starostlivosť a údržbu. Taktiež by mali vlastníci nástrojov venovať veľkú pozornosť výberu firiem a organárov, ktorým zveria opravu a reštaurovanie svojich historických nástrojov. Ušľachtilá myšlienka prezentovať kultúrne dedičstvo v podobe festivalu historických organov oslavuje už XV. jubilejný ročník a opäť mi nezostáva na záver nič iné skonštatovať, že založiť takýto festival bola veľmi dobrá myšlienka. Dúfam, že sa do ďalších rokov podarí organizátorom prilákať na tieto koncerty stále lepších nielen domácich, ale aj svetových renomovaných organistov, ktorí budú vnímavému publiku prezentovať nielen svoje interpretačné umenie, ale aj cenné historické organy.