Home
Úvodná stránka
Vyhľadávanie
Vyhľadávanie
Forums
Fórum
Your Account
Váš účet
Navigačné menu



Kto je online
Momentálne je 438 návštevník(ov) a 0 člen(ov) online.

Ste anonymný užívateľ. Môžete sa zdarma zaregistrovať tu


Die Orgel im Dom von Bratislava
Organy na Slovensku a vo svete

Lubos nám poslal preklad článku profesora Bernharda Haasa "Die Orgel im Dom von Bratislava" uverejnenom Ars Organi, Dezember 2006, str. 230-232. Reakciu slovenských odborníkov sme zverejnili na našom portáli v skoršom článku.

Na jednej ceste do Bratislavy (po nemecky Pressburg, po maďarsky Pozsony) som mal takmer náhodne pred niekoľkými týždňami príležitosť zoznámiť sa s organom v tamojšej konkatedrále sv. Martina. Nástroj je umiestnený po oboch stranách západného okna, mierne vsunutý pod vežu, vďaka čomu sa vytvára dostatok miesta aj na uvádzanie veľkých chórových a orchestrálnych diel priamo na empore. Pri preskúšaní bolo veľmi rýchlo jasné, že ide o mimoriadne kvalitný nástroj, ktorý by samozrejme potreboval dôkladné vyčistenie. Teplý zvuk fláut, jemné sláčiky podľa juhonemecko-rakúskej tradície (teda menej ostré ako nemecké), veľmi jemne spoluznejúce farby, a pritom pomerne klasicky znejúce plénum. Organ je hlavným dielom Vincenta Možného, svojho času najvýznamnejšieho žiaka Martina Šaška (1807-1893). Šaško sa považuje za najvýznamnejšieho slovenského organára 19. storočia a prostredníctvom svojich žiakov sa zároveň stal zakladateľom [jednej] slovenskej organovej školy.1



Možný (1844-1919) si doplnil vzdelanie u Walckera v Ludwigsburgu. Kvôli stavbe dómskeho organu premiestnil svoju dielňu z Nitry do Bratislavy (vtedy Pressburg, príp. Pozsony). Pýcha a radosť Možného sa dá z jeho nástroja veľmi dobre vycítiť aj dnes.

Mimoriadny historický význam má nástroj najmä preto, že ho poznal Franz Schmidt (1874-1939). V rokoch 1881-1883 sa Schmidt učil hre na organe u Rudolfa Madera, ktorý na tomto organe hrával. "Tento organ bol prvý, s ktorým malý Franz Schmidt takpovediac prišiel do kontaktu, a ktorý naňho urobil hlboký a nezabudnuteľný dojem."2 Samotný Schmidt sa vyjadril veľmi pochvalne: "Dómsky organ má prekrásny zvuk."3 Na celom svete je len veľmi málo nástrojov, pre ktoré boli samotné a jediné rozhodujúce pre zvukové predstavy skladatelov. Tak bol typ organu Cavaillé-Coll rozhodujúci pre francúzskych skladateľov 19. storočia, no len veľmi zriedka zvuk konkrétneho nástroja formuje zvukové predstavy skladateľa. Medzi takéto ojedinelé prípady patrí napr. organ Vincenta Lübecka v kostole sv. Kozmu v Stade. V Paríži boli niektoré organy pre svojich titulárnych organistov "povyšované" do akéhosi "šľachtického stavu"(pripomeňme si napr. St.Trinité a Messiaen, ktorých registračné záznamy zväčša prihliadajú na tento organ).

Veľmi podobný prípad reprezentuje organ v Dóme sv. Martina v Bratislave. Len ťažko môžeme vedieť, aký presne organ si želal Franz Schmidt, ktorý sa otvorene dištancoval od "moderných" organov svojich čias. Organ v Dóme sv. Martina v Bratislave prezrádza, že v Schmidtových organových dielach sú hebké a jemne modulované farby akoby "šité na mieru" Schmidtovo odmietanie moderných organov jeho čias sa vzťahuje na: extrémy v intenzite zvuku, na oktávové transmisie, oktávové spojky, multiplexný systém, výchvevné hlasy, ako aj isté intonačné zvláštnosti mnohých organov tej doby, ktoré považoval za excesy.4 To však neznamená, že si na interpretáciu svojich diel vyžadoval severonemecké barokové organy. Boli to omnoho viac nástroje, ako organ v Dóme sv. Martina v Bratislave a obvlášť práve tento organ samotný, ktoré zapôsobili na jeho predstavu organového zvuku.

Schmidtovo meno patrí medzi organovými skladateľmi prvej polovice 20. storočia medzi najvýznamnejšie. V nemeckom jazykovom prostredí patrí popri Regrovi nesporne na prvé miesto. Jeho koncept je v mnohých ohľadoch klasickejší (alebo konzervatívnejší) ako koncept Regrov, ktorého si napriek tomu veľmi vážil.5 Nezávisle od námietok proti Schmidtovým politickým postojom v 30. rokoch je jeho organové dielo považované za najzaujímavejší protiklad k dielu Regra. Z tohto hľadiska je dómsky organ v Bratislave jedinečným svedectvom a pamiatkou ku dejinách organov a organovej hry.

Organ v Dóme sv. Martina v Bratislave je najväčší organ Vincenta Možného.6 Postavil ho v roku 1880. Organ má zásuvkové vzdušnice a mechanickú traktúru. Traktúra hlavného stroja má Barkerovu páku (Barkerhebel). Registre hlavného stroja sú rozdelené na dvoch vzdušniciach, z ktorých každá má vlastnú Barherovu páku.

Za organovými skriňami sa nachádzajú tri magazínové mechy, jeden z nich za skriňou hlavného stroja a ďalšie dva sú umiestnené jeden nad druhým za pedálovou skriňou, tie sú navzájom prepojené (horný mech získava vzduch z dolného mechu). Dolný mech zásobuje vzduchom pedál a horný mech druhý manuál. Hrací stôl stojí voľne v strede pred organovými skriňami s pohľadom na oltár. Po oboch stranách manuálových klaviatúr sa nachádzajú drevené registrové manubriá. Nad pedálom sú dva kovové pistóny: pedálová a manuálová spojka, ktoré v roku 1969 odstránil Jankovič. Počas poslednej rekonštrukcie boli ale opäť umiestnené na pôvodné miesto.

Stav organu nie je perfektný. Traktúra je unavená, vnútrajšok je po mnohých desaťročiach určite výrazne zaprášený. Bolo by žiaduce vykonať celkové vyčistenie a rekonštrukciu. Po stránke ochrany pamiatok je však nástroj vo veľmi dobrom stave, ktorý sa od Možného čias veľmi nezmenil.
Momentálne sa však plánuje odstránenie organu. Objavili sa úmysly inštalovať v Dóme nový organ. To je z jedného pohľadu pochopiteľné, pretože Bratislava zatiaľ nemá žiadny moderný koncertný organ. Demolácia dómskeho organu je však napriek tomu v dnešnej dobe anachronizmom. Už dávno sa v širokých odborných organových kruhoch presadil poznatok, že hlavné diela dôležitých organárskych majstrov 19. storočia sú pamiatkovo a ochranársky rovnako hodnotné ako staršie nástroje. Možný je bez pochýb najdôležitejší slovenský organársky majster druhej polovice 19. storočia a preto by malo byť zachovanie a starostlivosť o jeho najväčšie dielo aj z národného pohľadu samozrejmosťou.

Nový organ má pre Dóm sv. Martina zhotoviť Gerald Woehl. Starý organ sa má rozobrať a premiestniť. Netreba hádam zdôrazňovať, že sa tým zničí celistvosť organu, ktorý je veľmi presne zakomponovaný do západného výklenku empory (spolu s dlhou, ale dobre fungujúcou traktúrou). Pri organárskom majstrovi, akým je Gerald Woehl, ktorý má hlboký vzťah aj k dejinám svojej profesie a ktorého kvalifikácia jasne poukazuje na to, že je schopný oceniť výkony svojich predchodcov, môžeme ale dúfať, že sa tejto úlohy nezhostí, aspoň v nie takejto forme. V ideálnom prípade si môžeme želať, aby sa nainštaloval nový organ bez likvidácie pôvodného. Bolo by to riešenie, pre ktoré sa rozhodli mnohé významné európske kostoly, napr. v katedrály v Kolíne, v Luxemburgu alebo vo Viedni (a to aj napriek tomu, že na týchto miestach nesiahajú staré organy po kvalitatívnej ani historickej stránke bratislavskému organu ani po päty).

Preklad: Silvia Ruppeldtová


1Por. Marian Aloiz Mayer, Martin Šaško, der maßgebende Orgelbauer des 19. Jahrhunderts in der Slowakei. In: Ars Organi 54, 2006, Zoš. 1, strana. 14-18

2Otto Biba, Zur Kenntnis von Franz Schmidts Orgelideal, in: Otto Brussati (Zost.), Studien zu Franz Schmidt I, Wien 1976, S. 77-91, citát na strane 85.

3Tamže, S. 86.

4Por. Franz Schmidt, Eigenes über die Orgel als Klangkörper, in: O. Brussati (ako pozn. 2), strana 100-104

5Por. Hansd Hamadowsky, Meine Erinnerungen an Franz Schmidt. In: O. Brussati, strana145-156. Schmidtove vyjadrenia o Regrovi na strane 148, napríklad: "Reger je skladateľ, ktorý nenapísal slabú skladbu."

6technické údaje a dispozícia pochádzajú z knihy: Marian Aloiz Mayer: Martin Šaško a jeho organárska škola, Bratislava 2003, strana 156-158, [v preklade sa necitujú, pozn. prekl.]

Publikované: Wednesday, 03.10. 2007 - 23:02:04 Od: cantor_marek

 
Súvisiace odkazy
· Viac o Organy na Slovensku a vo svete
· Ďalšie články od autora: cantor_marek


Najčítanejší článok na tému Organy na Slovensku a vo svete:
Keď doznie národný organ



Hodnotenie článku
Priemerné hodnotenie: 4.75
Hlasov: 4

Vynikajúci

Zvoľte počet hviezdičiek:

Vynikajúci
Veľmi dobrý
Dobrý
Priemerný
Zlý



Možnosti

 Vytlačiť článok Vytlačiť článok



"Die Orgel im Dom von Bratislava" | Prihlásiť/Registrovať | 0 komentárov
Za obsah komentárov je zodpovedný užívateľ, nie prevádzkovateľ týchto stránok.

Ako anonymný užívateľ nemôžete posielať komentáre, prosím zaregistrujte sa
organisti.sk
administrátori: Martin Bako - organy/organológia, Martin Puhovich - Spoločnosť priateľov organov, Rastislav Podpera - teória liturgickej hudby, Marek Klein, Matej Kubeš - technická správa serveru © 2005-2013.

Ad maiorem Dei gloriam!
Odber článkov: rss-091.xml, rss-092.xml, rss-20.xml or atom.xml
Powered by Copyright © UNITED-NUKE CMS. All Rights Reserved.
Čas potrebný k spracovaniu stránky 0.19 sekúnd