www.organisti.sk

Vydanie 1. dielu nahrávky duchovnej a organovej tvorby M. Schneidera Trnavského
Publikované: Monday, 16.07. 2012 - 11:17:08
Vec: Nové publikácie


Hudbymilovná verejnosť sa v minulom roku mala možnosť zoznámiť s ambicióznym projektom. Bolo ním vydanie 1. dielu nahrávky duchovnej a organovej tvorby skladateľa a regenschóriho Mikuláša Schneidra–Trnavského /1881 – 1958/. Ako úspech možno hodnotiť už to, že napriek súčasnému marazmu vo vydávaní zvukových nosičov s vážnou hudbou na Slovensku, sa tento zámer vôbec mohol stať skutočnosťou. Bolo to najmä vďaka podpore sponzorov – ich väčšia angažovanosť by mala byť riešením pri  podobných chvályhodných podujatiach.

Dramaturgia kompaktdisku je zostavená z diel, ktoré sú zhudobneniami latinských textov katolíckeho obradu. Výnimku tvorí záverečná hymna Trnavskej Novény v slovenčine. V strede medzi ťažiskovými bodmi obsahu /Missa pro defunctis in c, op.41 a Missa in honorem Ssmi Cordis Jesu in Es/ sú umiestnené 4. Prelúdiá pre organ. Skladby, sprístupnené na zázname, vytvoril autor v rozmedzí rokov 1901 – 1949.

Hneď na úvod sa žiada vyzdvihnúť vysokú interpretačnú úroveň tohto oživenia hudobného odkazu Trnavského ako celku, i keď to samozrejme nie je niveau absolútne statické.



Prvá skladba nahrávky, komponovaná na text Jubilate Deo je určená pre miešaný zbor, orchester a organ. Už pri jej počúvaní badáme pre naše pomery skôr netypické poňatie romantickej hudby. Interpretačná koncepcia, z ktorej vyplýva i atmosféra a účinok skladby, zodpovedá radostnému významu slov. Súzvuk zboru s orchestrom a organom dramaturgicky presvedčivo uvádza záznam.

Hlasy v homofónnej sadzbe nasledujúceho Ave Maria pre miešaný zbor sú vedené prirodzeným spôsobom tvarovania, ba až architektonického klenutia melodických línií. Interpretácia zvýrazňuje presnú deklamáciu v intenciách najlepších tradícii slovenskej zborovej školy, v symbióze s vyhraneným dirigentským názorom /B. Kostka/. Je to predvedenie bez zbytočného balastu a nánosov v podobe manieristickej sentimentality a pseudooperných banalít. Na takéto vlastnosti sme žiaľ zvyknutí v mnohých  produkciách cirkevnej hudby /dokonca aj predromantickej/. Výhody rozvážneho prístupu k interpretácii sakrálneho romantického repertoáru sú znateľné na celej nahrávke – do popredia vystupuje jasná a prehľadná tektonická štruktúra, kontúry  brucknerovsky čistej Trnavského zborovej faktúry sa ešte viac zvýraznia. Skladby majú ťah a získavajú na presvedčivosti.

Nemienime generalizovať a stavať „oneginovské“, či „aidovské“ stvárnenie romantickej vokálnej hudby do negatívneho svetla, ak je opodstatnené.  Často však počujeme v interpretácii nedostatočné zohľadnenie štýlu konkrétneho autora – je to niečo podobné ako spievanie  Schubertovej omše spôsobom speváckeho zboru východnej ortodoxnej cirkvi. Tento štýl je pochopiteľne vhodný napr. na zvukovosť  hudby spracúvajúcej ruské pravoslávne texty...      

Missa pro defunctis in c, op. 41 sa nesie v podobnom citlivo modelovanom duchu ako Ave Maria in Es. Dielo prvotriednych kvalít aj v európskom kontexte, je ladené rôznorodými prvkami /polyfónia, monódia, chorály, reccitatívy/ do kompaktného celku a poskytuje viaceré možnosti na prezentovanie kvality zboru i sólistov. Vrámci kultivovaného znenia zboru s organom mierne prekvapí sólista – tenor, zrejme nie úplne hlasovo vyzretý, čo sa prejavuje, napriek zreteľnej snahe, najmä v rozsahovo nižších polohách. Omša je však jednoznačne prínosom a obohatením nahrávky, a to aj vďaka sólistom /P. Noskaiová - alt, M. Dyttert - bas/. Ich poňatie Trnavského hudby je vskutku inšpiratívne. Poslucháč si práve tu môže hlbšie uvedomiť životnosť tvorby „slovenského Schuberta“.

Organové Prelúdiá zaujmú okrem autorovej invenčnosti aj zvukom nástroja, ktorý je i dnes schopný koncertov a nahrávania /v súčasných slovenských pomeroch žiaľ skôr  nadštandard/. Je markantné, že Prelúdiá boli písané konkrétne pre tento organ – znejú na ňom naozaj výborne. /Nástroj je vzorovou ukážkou neskororomantického organárstva na našom teritóriu./ Nemalú zásluhu na zvukovom výsledku skladieb majú ich interpreti /P. Reiffers, S. Šurin/.

Po rozsahovo prijateľnom „intermezze“ sólového organa nasleduje vhodne dramaturgicky umiestnená Ave Maria in B pre soprán, husle a organ. Táto kompozícia na text mariánskej modlitby je skladobne relatívne atypická. Vyznačuje sa totiž netradičným ostinátnym organovým sprievodom. Nad ním sa v kánone pohybujú motivicky prepracované sólové línie. Ideálnu interpretáciu našla Ave Maria in B v speváckom umení J. Pastorkovej, ktorej podanie maximálne korešponduje s duchom skladby /melizmatická melódia je tu úzko previazaná na obsah textu/.

Missa in honorem Sanctissimi Cordis Jesu in Es je ďalšou z kolekcie Trnavského „európskych“ skladieb. Podobné diela by mali našich interpretov, dramaturgov i vydavateľov podnietiť k citeľnejšej aktivite a angažovanosti na oživení slovenského, no v tomto prípade nepochybne zároveň európskeho, kultúrneho dedičstva. Omša nesie znaky zrelého majstrovstva. Rozličné hudobné prostriedky v nej slúžia na dosiahnutie jednoliateho umeleckého výrazu celku.

Isté výhrady sú možné voči interpretovej artikulácii gregoriánskej intonácie v omšovej časti Glória, ktorá potláča plynulosť sylabickej chorálnej línie. V časti Krédo je však obdobné miesto predvedené príkladne. Interpretačne sa skladba nevymyká z komplexne vysokej úrovne nahrávky /vyvážený a presvedčivý výkon sólistov, ako aj dirigenta, zboru a orchestra - Musica Vocalis, Capella Tirnaviensis/.

Záverom treba len gratulovať zainteresovaným k vydarenému podujatiu, zaželať zvukovému nosiču úspešnú cestu k  publiku a poslucháčom hudby /nielen/ na Slovensku čo najviac podobných projektov.

 

Mário Sedlár

(recenzia pôvodne vyšla v časopise Adoramus Te 2/98, s. 34 po názvom "Duchovná a organová tvorba M.Sch. Trnavského (CD)" Publikované so zvolením autora.)





Tento článok si môžete prečítať na webe www.organisti.sk
http://www.organisti.sk

Tento článok nájdete na adrese:
http://www.organisti.sk/modules.php?name=News&file=article&sid=135