www.organisti.sk

Oliviér Messiaen
Publikované: Thursday, 19.07. 2012 - 13:31:07
Vec: Hra na organe


*1908 +1992 (10. výročie)

Podrobne sa zamýšľať na krátkej ploche tohto príspevku nad životom a tvorbou Oliviéra Messiaena (1908-1992) nie je relevantné. Napriek tomu bude iste užitočné aspoň v náznakoch poukázať na prelomovú rolu tohto hudobného skladateľa 20. storočia. Jeho jedinečnosť občas prirovnávajú k Bachovi (1685-1750). Je tu však zdanlivo malý, no podstatný rozdiel: kým Bach syntetizuje – Messiaen – inovuje. K stále ešte nedocenenému Messiaenovi by som prirovnal skôr jeho generačného druha, nášho Eugena Suchoňa (1908-1993). Napriek všetkým afinitám však mám pocit, že v prípade týchto dvoch pánov práve Suchoň vystupuje v roli syntetika a Messiaen je už spomenutým inovátorom.


Opodstatnenosť resp. relevantnosť týchto úvah ukáže čas. Podobne ako Messiaen či Suchoň, boli v minulosti (napr. klasicizmus) „hudobnou verejnosťou“ opomínaní napr. aj Monteverdi (reformátor) alebo Bach (syntetik). To ale nemusí znamenať podobný osud pre Messiaena resp. Suchoňa. Rád by som sa však zameral na, podľa mňa, epochálny význam Messiaenovej inovatívnosti. Na rozdiel od podobnej vlastnosti Debussyho resp. Schoenberga prevláda v nej totiž jedna odlišnosť. Je to priam exaktná estetická koncepčnosť v spojení s nesporným umeleckým obsahom.
Debussy sa viac-menej intuitívne vyhýbal totálnemu novátorstvu: „Pred zbanalizovanou symbolikou opotrebovaného tónového systému sa Debussy zachraňoval rovnako prefíkane ako Odyseus cestou na ostrov slnka.“ (Jarociñski). Schoenberg naopak - ako vieme - nekládol svojej inovatívnosti takmer žiadne (sónické) hranice. Až Messiaen sa na rozdiel od obidvoch zdá byť tým skutočným spasiteľom – inovátorom. A to okrem iného zaiste aj vďaka svojim originálnym estetickým koncepciám. V encyklopédiách sa o ňom píše: „...najvýznamnejší francúzsky hudobný skladateľ tohto storočia (20. st., pozn. M.S.), tvorca duchovnej a cirkevnej hudby.“ Práve  uvedomelý duchovný mystický podtext resp. podtón Messiaenovej hudby, v spojení s jeho modálnou a rytmickou estetikou, exotickými prvkami ako aj priam vedecky dôkladné traktovanie inšpirácie vtáčím spevom je tým, čo z neho robí tvorcu 21. centenária, i keď žil v storočí predošlom. Na ilustráciu povedaného citát Messiaena: „Rád by som napísal úžasné veci. Nedokázal som to. Napíšem ich po smrti.“  
Messiaen veľmi rýchlo nadobudol povesť vynikajúceho a vzdelaného hudobníka. Od roku 1931 bol titulárom na Cavaillé-Collovom organe v parížskej Sain Trinité, r. 1936 začal vyučovať v Schole Cantorum a v r. 1942 sa stáva profesorom parížskeho konzervatória, kde zaviedol osobitné kurzy hudobnej analýzy, estetiky, náuky o rytme a hudobnej filozofie. Opieral sa v nich o svoje vynikajúce poznatky z hudby všetkých období ako aj mimoeurópskeho folklóru – najmä ázijských a juhoamerických krajín. Študovali uňho súčasní velikáni novej hudby: P. Boulez, K. Stockhausen. Hudba Messiaena je v kontexte hudby 20. storočia ojedinelým fenoménom. Nedá sa zaradiť do žiadnej z novodobých štýlových kategórií, je čímsi úplne svojbytným. Messiaen svojim umením inšpiroval nové prúdy nastupujúcej mladej generácie, no nenasledoval ju v jej experimentoch, ale šiel svojou vlastnou cestou. Hlboký Messiaenov mysticizmus ale aj hudobný progres sa prejavil v organovej hudbe. Ťažiskové diela jeho tvorby pre organ totálne inovovali zvukovo-farebnú charakteristiku kráľovského nástroja.
Na záver dva citáty Messiaena: O opere Sv. František „Celý život akoby som prežíval štvornásobnú drámu: hovorím o viere ľuďom, ktorí ju nemajú, o vtákoch tým, ktorí ich nikdy nepočuli, o rytmoch ľuďom, ktorí nevedia čo to je a som považovaný za blázna, keď popisujem svoje spontánne asociácie komplexov farieb a komplexov zvukov. Opera Svätý František umocňuje a spája tieto rysy.“ O sedemčasťovej skladbe Chronochrómia, v ktorej dosiahol vrcholnú hudobnú štylizáciu prírodného akustického materiálu, hovorí: „...tu som sa pokúsil charakterizovať raj ako oslepenie farbami. Hudba zvukov a komplementárnych farieb v nás rozochvieva citlivosť, podnecuje predstavivosť, zvyšuje vnímavosť a núti nás k tomu, aby sme prekročili hranice pojmov, aby sme sa odrazili k niečomu oveľa vyššiemu ako je racionalita a intuícia – k viere.“

Mário Sedlár (In: AT 3/02 s. 27)






Tento článok si môžete prečítať na webe www.organisti.sk
http://www.organisti.sk

Tento článok nájdete na adrese:
http://www.organisti.sk/modules.php?name=News&file=article&sid=164