www.organisti.sk

Slovenské historické organy 5
Publikované: Thursday, 19.07. 2012 - 19:44:10
Vec: Organy na Slovensku a vo svete


Organ v evanjelickom a. v. kostole na Myjave
Ján Vladimír Michalko
Diskant 2008

Vydavateľstvo Diskant nedávno predstavilo nový prírastok vo svojom katalógu klasickej hudby v edícii Slovenské historické organy. Ide o piaty titul v rámci tejto edície a Ján Vladimír Michalko na ňom predstavuje organ evanjelického a. v. kostola na Myjave. 


Organ myjavského chrámu pochádza z roku 1870 z dielne Martina Šaška. Má dva manuály na mechanickej traktúre a 25 registrov. V dispozícii sa nachádza niekoľko zaujímavých hlasov, napr. Viola di gamba 8' so zinkovými korpusmi píšťal, nohami z organového kovu a bočnými bradami s drevenými intonačnými valčekmi.
Zo skladieb celého spektra období, regiónov i úrovní kompozičného spracovania, ktoré môžeme sledovať na nahrávkach edície, znejú v úvode tohto CD tri diela Adolfa Friedricha Hesseho (1809–1863). Jeho tvorba zreteľne prepája nemecké a francúzske organové umenie 18. a 19. storočia. Cez svojho žiaka N. J. Lemmensa, učiteľa Ch. M. Widora a A. Guilmanta, výrazne zasiahol do vývoja francúzskej organovej hry. Hesseho organové diela tvoria predovšetkým spracovania duchovných a svetských melódií, fúgy, fugety a koncertné skladby (fantázie, Variácie a toccata As dur). A práve Variáciami, avšak A dur, op. 47  nahrávka začína. Je to rozsiahla, v Michalkovej interpretácii takmer dvanásťminútová skladba, pozostávajúca z kratšej introdukcie, témy a samotných variácií. Ambivalenciu nemecko-francúzskeho štýlu zvýrazňuje nielen Michalkova interpretácia, ale v podobných štýlových intenciách vyniká aj zvukovosť slovenského historického nástroja s technickými prvkami nemeckého organárstva a zvukovou farebnosťou diel našich staviteľov. Nasledujúce skladby od tohto autora, Fantasia op. 58, No. 2 a Larghetto, sú skôr menšieho rozsahu. Obsahovo sú však nesporne zaujímavé a prinášajú želaný dramaturgický kontrast.
Program nosiča dotvára Sonata IV in D dur benediktína Franza Xavera Schnizera (1740–1785). Jej autor bol po kňazskej vysviacke ordinovaný aj za organistu a hral na posvätení svetoznámeho nástroja od K. J. Rieppa v rakúskom kláštore Ottobeuren. Veľkou mierou prispel k tamojšiemu pestovaniu figurálnej hudby. Doboví odborníci ho považovali za jedného z najlepších organistov a F. Lipowsky v Bavorskom hudobnom slovníku z roku 1811 ho prirovnal k J. Haydnovi. Sonáta je z cyklu šiestich sonát vydaných v Augsburgu roku 1773. Podľa talianskeho vzoru majú sonáty tri časti. Prvá a tretia sú rýchle a strednú tvorí menuet s triom alebo pomalá hudba. Michalkov interpretačný prejav je tu skôr introvertný, akoby kontrolovaný, avšak s prehľadom kontúrujúci línie Schnizerovej hudby, hoci s obmedzenejšími farebnými možnosťami než v prípade Rieppovho nástroja.
Poslednými skladbami nahrávky sú dve sonáty z cyklu Quinta Raccolta di Sonate op. 22, a to Elevation a Offertorium od talianskeho organistu Giovanniho Morandiho (1777–1856).  Sonata prima  predstavuje najviac používaný dvojdielny typ pozostávajúci z pomalého patetického úvodu a vzletného Allegra, ktoré spracováva dve témy. Interpret podáva hudbu štýlovo čisto, v poetickom, taliansky vokálnom duchu. Jednoduchá jasnosť a vzletnosť, to sú slová, ktoré azda najlepšie dokážu priblížiť dojem z jej počúvania.
Všetky tieto u nás málo známe skladby určite stoja za vypočutie. Ide o zaujímavé a inšpirujúce CD, ktoré prináša „exotickú” hudbu v kvalitnej interpretácii.

Mário Sedlár

(HŽ 1-2/09 s. 37)







Tento článok si môžete prečítať na webe www.organisti.sk
http://www.organisti.sk

Tento článok nájdete na adrese:
http://www.organisti.sk/modules.php?name=News&file=article&sid=193