Konferencia biskupov Slovenska na
svojom zasadnutí v marci 2015 rozhodla o dokončení Liturgického spevníka.
Na základe toho sa pripravuje Liturgický
spevník III s podtitulom spevy
liturgického roka. Jeho hlavnou náplňou budú spevy na úvod omše, prípravu
obetných darov a prijímanie diferencovane v jednotlivých liturgických
obdobiach. Spolu s predošlými knihami Liturgického spevníka by mala byť
takto skompletizovaná základná vrstva liturgického spevu v slovenčine.
Pripomeňme si k tomu dôležitejšie momenty z dejín toho spevníka.
Druhý vatikánsky koncil nebývalým
spôsobom zmenil postavenie spevu v liturgii. Praktický význam má jeho
rozhodnutie o možnosti používania národného jazyka v liturgii
(povedľa latinčiny, ktorá je vlastným jazykom Rímskej liturgie). Nastalo
historicky ojedinelé obdobie, kedy sa v každej jazykovej oblasti začala budovať
vlastná sústava liturgického spevu.
Koncom roka 1980 doviezli z
tlačiarne Polyglotta Vaticana na Slovensko celý náklad slovenskej jazykovej
mutácie Rímskeho misála. Vtedajší predseda
Slovenskej liturgickej komisie pán biskup Mons. Ján Pásztor, si prial, aby misálové
slová určené ľudu skutočne spievali zhromaždenia veriacich. Rozhodol sa pre
príručku pre organistov a tak vznikol Liturgický
spevník I. Rukopis bol pripravený v máji 1983, šíril sa ako samizdat
a roku 1990 sa podarilo jeho riadne vydanie vo Vatikáne.
Liturgický
spevník I obsahuje vzadu aj hudobné modely pre spev žalmov a alelujových
veršov, či veršov pred evanjeliom. Tie sa postupne aplikovali na texty
medzispevov podľa Lekcionára I a
roku 1989 sa z toho skompletizoval Liturgický
spevník II. Aj ten sa šíril najskôr ako samizdat, jeho riadne vydanie sa podarilo
roku 1999 v Slovenskej akadémii vied.
Liturgický
spevník I a Liturgický spevník II
ponúkajú podstatnú časť spevov pre omšovú liturgiu slova a eucharistie.
Nepokryté zostávajú už len tzv. „procesiové spevy“, teda vstupný spev v úvode
omše, spev na prípravu obetných darov a spev na prijímanie. Tie by mal
obsahovať Liturgický spevník III.
Navyše aj sériu spevov využiteľných na ďakovný chválospev po prijímaní a
osobité spevy pre jednotlivé sviatky, najmä pre obrady Veľkého týždňa, ako boli
v útlom zošite Liturgického spevníka
III z roku 1993. Tak by mali tieto tri spevníky obsiahnuť základnú
vrstvu chrámového spevu ľudu v slovenčine.
Spevy na úvod omše, prípravu
obetných darov a prijímanie budú v spevníku v prvom rade
liturgicky predpísané antifóny v slovenčine a tiež tradičné piesne
prevzaté z Jednotného katolíckeho
spevníka, avšak povýšené na piesne liturgické s výberom slôh pre
dnešnú liturgiu. Budú tu aj piesne z kategórie “gospel“, avšak
s organovými sprievodmi upravené na spoločný chrámový spev.
Liturgický
spevník III bude pomerne rozsiahly. Na jeho prípravu sa berie do úvahy
usporiadanie liturgie a v tom zmysle funkčnosť spevov, ale aj
tradícia slovenského chrámového spevu i moderné tendencie jeho rozvoja.
Využívajú sa aj sociologické skúsenosti a výsledky prieskumov spievanosti
a obľúbenosti spevov. Zámerom je, aby každý účastník liturgie tu našiel spevy,
ktoré mu z hľadiska štýlu a hudobného druhu vyhovujú. Preto bude
spevník rozsiahlejší než len základná zostava predpísaných spevov Rímskej
liturgie.
Prof. PhDr. Juraj Lexmann, ArtD