S udivom som si precitala clanok o projekte
stavby organu v Dome
sv. Martina v Bratislave (SME, 19. 1. 2007). Z historie velmi dobre
vieme, ze vsade na svete sa organy nielen prestavovali, ale aj prevazali z
akustickych, alebo inych dovodov. Sama som titularnou organistkou v Saint
Martin des Champs v Parizi, kde stoji dvojmanualovy historicky
CAVAILLE COLL
organ, ktory patri k pamiatke Pariza a radnica mesta sa o tento nastroj
stara. Nebol postaveny priamo na mieste, ale taktiez prevezeny z rodinnej
kaplnky z juhu Pariza a prisposobeny harmonizaciou pre tento kostol.
Starocia sa taketo zasahy robili a bolo to uplnou samozrejmostou.
Mame krasnu moznost prave teraz nieco postavit, mame k dispozicii
organara
svetoveho renomé a mame na to financie. Vsade okolo nas sa stavaju nove
nastroje (budapestianska koncertna sala sa dnes pysi novym nastrojom,
inaugurovanym Olivierom Latrym, organistom z Notre Dame v Parizi). Tak
preco, ak mame raz tuto sancu, nechceme ju vyuzit? Uvedomujeme si vobec, ze
ak sa tento projekt nezrealizuje, tak sa mozno dalsich 50 rokov, ak nie
viac, nicoho nedockame ? Preco hladat komplikacie tam, kde nie su ? Nikto
nechce stary nastroj, ktory ma iste svoje kvality predsa palit. Ma sa
previezt a my by sme mali
dat sancu kazdemu z nas, kazdemu veriacemu,
kazdemu milovnikovi hudby, kazdemu navstevnikovi nasho hlavneho mesta,
objaviit nieco nove. Mame na to ludi, odbornikov, nepokazme to. Bolo by
vecnou skodou zastavit tento projekt. Zabudnime na sebarealizaciu,
realizujme a budujme pre nas vsetkych.
Monika Melcova
profesorka organovej hudby
na Conservatoire Gastona Litaizea v Parizi,
prezidentka Asociacie pre rozvoj Cavaille Coll organu
v Saint Martin des Champs
www.monica-melcova.net
