Farnosť: Najsvätejšej Trojice
Kostol: Sv. Jána z Mathy (trinitársky)
Organár: Johann Hencke (Wien), Vincent Možný (Vincze Mozsny)
Rok postavenia: 1751, 1903
Traktúra: mechanická
Vzdušnice: zásuvkové
Počet manuálov: 2
Počet registrov: 19
Dispozícia:
I. Hauptwerk (C-c3):
Principál 8´ (Možný)
Viola di Gamba 8´ (Možný)
Aeoline 8´ (Možný)
Nagyfuvola 8´ (Flauta maior, Hencke)
Otötthangzó 8´ (Quitadena, Hencke)
Hegyesfuvola 4´ (Spitzflöte, Hencke)
Dolce 4´ (Možný)
Octava 4´ (Hencke)
Zúgoöttös 2 2/3´ (Rauschquinte, Hencke)
Mixtur 2' 3x (Hencke)
II. Unterwerk (als Schwellwerk) :
Dugott 8´ (Copula maior, Hencke)
Salicional 8´ (Možný)
Fuvola 4´ (Flauta minor, Hencke)
Fugara 4´ (Možný)
Superoktava 2´ (Hencke)
Pedal (C-c1):
Subbass 16´ (Hencke)
Principalbass 16´ (Možný)
Octavbass 8´ (Hencke)
Cello 8´ (Možný)
Poznámky: 2-manuálový, pôvodne 18-registrový nástroj so zadným pozitívom v zábradlí chóru (10 5 2) postavil pre trinitársky kostol sv. Jána z Mathy viedenský organár vestfálskeho pôvodu Johann Hencke v roku 1751. Napriek tomu, že Hencke sa vyučil organárskemu remeslu v rodnom Vestfálsku a počas vandrovky prešiel rôzne časti Nemecka, včítane Hamburgu, Lübecku, Brém, Mindenu, Frankfurtu, Braunschweigu a Augsburgu, po presťahovaní do Viedne v r. 1722 sa plne prispôsobil juhonemeckému, resp. rakúskemu ponímaniu barokového organu.
Tento nástroj bol prestavaný bratislavským organárom Vincentom Možným (Mozsny) v roku 1903. Možný pozmenil dispozíciu v duchu ceciliánskej reformy, pričom presunul zadný pozitív do podstavca hlavnej skrine, ktorú posunul ku zadnej stene (pravdepodobne kvôli získaniu priestoru pre zbor či orchester), čím sa však zhoršilo akustické vyžarovanie nástroja do priestoru kostola. Možný tiež rozšíril tónový rozsah manuálov zo 45 tónov (s krátkou spodnou oktávou) na 49 tónov, ako aj tónový rozsah pedálu z 12 na 24 tónov. Tiež pristaval pedálový register Principalbass 16' na samostatnej kužeľkovej vzdušnici, ktorú umiestnil tesne pozdĺž zadnej steny kostola. V zátvorke sú pri pri Henckeho pôvodných registroch uvedené aj ich pôvodné názvy.
Prakticky v tom istom čase (r. 1752) ako postavil nástroj pre trinitárov v Bratislave, Hencke postavil aj ďalší 2-manuálový nástroj podobnej veľkosti (16 registrov) pre pútnický kostol Maria Kirchbüchl pri Willendorfe v Dolnom Rakúsku. Tento nástroj sa zachoval takmer v intaktnom stave a preto môže slúžiť ako referenčný pri prípadnom reštaurovaní Henckeho nástroja do stavu pred Možného prestavbou. Organové skrine týchto dvoch nástrojov sú prakticky identické, možno preto predpokladať, že zadný pozitív v bratislavskom kostole trinitárov vyzeral veľmi podobne tomu v Maria Kirchbüchl.
Literatúra:
Gergelyi - Wurm: Historické organy na Slovensku. Opus, 1989.
Förer: Orgeln in Österreich. Schroll, 1982.
Rudolf Hopfner, Art. „Hencke (Henke, Henckl, Hengel), Johann‟, in: Oesterreichisches Musiklexikon online
Mayer - Cepko: Organy a organári na Slovensku. 1651-2006. Hudobné centrum, 2006. [DVD]
