Hudbymilovná verejnosť sa
v minulom roku mala možnosť zoznámiť s ambicióznym projektom. Bolo
ním vydanie 1. dielu nahrávky duchovnej a organovej tvorby skladateľa
a regenschóriho Mikuláša Schneidra–Trnavského /1881 – 1958/. Ako úspech
možno hodnotiť už to, že napriek súčasnému marazmu vo vydávaní zvukových
nosičov s vážnou hudbou na Slovensku, sa tento zámer vôbec mohol stať
skutočnosťou. Bolo to najmä vďaka podpore sponzorov – ich väčšia angažovanosť
by mala byť riešením pri podobných
chvályhodných podujatiach.
Dramaturgia kompaktdisku je
zostavená z diel, ktoré sú zhudobneniami latinských textov katolíckeho
obradu. Výnimku tvorí záverečná hymna Trnavskej Novény v slovenčine. V strede
medzi ťažiskovými bodmi obsahu /Missa pro defunctis in c, op.41 a Missa in
honorem Ssmi Cordis Jesu in Es/ sú umiestnené 4. Prelúdiá pre organ. Skladby,
sprístupnené na zázname, vytvoril autor v rozmedzí rokov 1901 – 1949.
Hneď na úvod sa žiada vyzdvihnúť
vysokú interpretačnú úroveň tohto oživenia hudobného odkazu Trnavského ako
celku, i keď to samozrejme nie je niveau absolútne statické.
Prvá skladba nahrávky,
komponovaná na text Jubilate Deo je určená pre miešaný zbor, orchester
a organ. Už pri jej počúvaní badáme pre naše pomery skôr netypické poňatie
romantickej hudby. Interpretačná koncepcia, z ktorej vyplýva i atmosféra
a účinok skladby, zodpovedá radostnému významu slov. Súzvuk zboru s orchestrom
a organom dramaturgicky presvedčivo uvádza záznam.
Hlasy v homofónnej sadzbe
nasledujúceho Ave Maria pre miešaný zbor sú vedené prirodzeným spôsobom
tvarovania, ba až architektonického klenutia melodických línií. Interpretácia zvýrazňuje
presnú deklamáciu v intenciách najlepších tradícii slovenskej zborovej
školy, v symbióze s vyhraneným dirigentským názorom /B. Kostka/. Je
to predvedenie bez zbytočného balastu a nánosov v podobe manieristickej
sentimentality a pseudooperných banalít. Na takéto vlastnosti sme žiaľ
zvyknutí v mnohých produkciách
cirkevnej hudby /dokonca aj predromantickej/. Výhody rozvážneho prístupu
k interpretácii sakrálneho romantického repertoáru sú znateľné na celej
nahrávke – do popredia vystupuje jasná a prehľadná tektonická štruktúra,
kontúry brucknerovsky čistej Trnavského
zborovej faktúry sa ešte viac zvýraznia. Skladby majú ťah a získavajú na
presvedčivosti.
Nemienime generalizovať
a stavať „oneginovské“, či „aidovské“ stvárnenie romantickej vokálnej
hudby do negatívneho svetla, ak je opodstatnené. Často však počujeme v interpretácii
nedostatočné zohľadnenie štýlu konkrétneho autora – je to niečo podobné ako
spievanie Schubertovej omše spôsobom
speváckeho zboru východnej ortodoxnej cirkvi. Tento štýl je pochopiteľne vhodný
napr. na zvukovosť hudby spracúvajúcej
ruské pravoslávne texty...
Missa pro defunctis in c, op. 41
sa nesie v podobnom citlivo modelovanom duchu ako Ave Maria in Es. Dielo
prvotriednych kvalít aj v európskom kontexte, je ladené rôznorodými
prvkami /polyfónia, monódia, chorály, reccitatívy/ do kompaktného celku a
poskytuje viaceré možnosti na prezentovanie kvality zboru i sólistov.
Vrámci kultivovaného znenia zboru s organom mierne prekvapí sólista –
tenor, zrejme nie úplne hlasovo vyzretý, čo sa prejavuje, napriek zreteľnej
snahe, najmä v rozsahovo nižších polohách. Omša je však jednoznačne
prínosom a obohatením nahrávky, a to aj vďaka sólistom /P. Noskaiová -
alt, M. Dyttert - bas/. Ich poňatie Trnavského hudby je vskutku inšpiratívne.
Poslucháč si práve tu môže hlbšie uvedomiť životnosť tvorby „slovenského
Schuberta“.
Organové Prelúdiá zaujmú okrem
autorovej invenčnosti aj zvukom nástroja, ktorý je i dnes schopný
koncertov a nahrávania /v súčasných slovenských pomeroch žiaľ
skôr nadštandard/. Je markantné, že
Prelúdiá boli písané konkrétne pre tento organ – znejú na ňom naozaj výborne.
/Nástroj je vzorovou ukážkou neskororomantického organárstva na našom
teritóriu./ Nemalú zásluhu na zvukovom výsledku skladieb majú ich interpreti
/P. Reiffers, S. Šurin/.
Po rozsahovo prijateľnom
„intermezze“ sólového organa nasleduje vhodne dramaturgicky umiestnená Ave
Maria in B pre soprán, husle a organ. Táto kompozícia na text mariánskej
modlitby je skladobne relatívne atypická. Vyznačuje sa totiž netradičným
ostinátnym organovým sprievodom. Nad ním sa v kánone pohybujú motivicky
prepracované sólové línie. Ideálnu interpretáciu našla Ave Maria in B
v speváckom umení J. Pastorkovej, ktorej podanie maximálne korešponduje
s duchom skladby /melizmatická melódia je tu úzko previazaná na obsah
textu/.
Missa in honorem Sanctissimi
Cordis Jesu in Es je ďalšou z kolekcie Trnavského „európskych“ skladieb.
Podobné diela by mali našich interpretov, dramaturgov i
vydavateľov podnietiť k citeľnejšej aktivite a angažovanosti na
oživení slovenského, no v tomto prípade nepochybne zároveň európskeho,
kultúrneho dedičstva. Omša nesie znaky zrelého majstrovstva. Rozličné hudobné
prostriedky v nej slúžia na dosiahnutie jednoliateho umeleckého
výrazu celku.
Isté výhrady sú možné voči
interpretovej artikulácii gregoriánskej intonácie v omšovej časti Glória, ktorá
potláča plynulosť sylabickej chorálnej línie. V časti Krédo je však obdobné
miesto predvedené príkladne. Interpretačne sa skladba nevymyká z komplexne
vysokej úrovne nahrávky /vyvážený a presvedčivý výkon sólistov, ako
aj dirigenta, zboru a orchestra - Musica Vocalis, Capella
Tirnaviensis/.
Záverom treba len gratulovať
zainteresovaným k vydarenému podujatiu, zaželať zvukovému nosiču úspešnú
cestu k publiku a poslucháčom hudby /nielen/ na Slovensku čo najviac
podobných projektov.
Mário Sedlár
(recenzia pôvodne vyšla v časopise Adoramus Te 2/98, s. 34 po názvom "Duchovná a organová tvorba M.Sch. Trnavského (CD)" Publikované so zvolením autora.)