 |
Nemecké duchovné kantáty pred Bachom |
|
(Tunder, Kuhnau, Bruhns, Graupner)
Deborah York, Susan Hamilton – soprán, Daniel Taylor – alt, Jan Knobow, Benoit Haller – tenor, Peter Kooy - bas
Collegium Vocale
Philippe Herreweghe – dir.
Harmonia Mundi/Divyd 2000
Interpretačná i vedecká prax dlhý čas obchádzala nemeckú vokálnu hudbu medzi Schützom a Bachom. Stále viac sa však ukazuje, že toto obdobie prinieslo umelecky prepracované a výrazovo silné diela, ktoré z pôvodnej fascinácie dodnes nič nestratili. Repertoár CD povstal z napätého poľa prísnej polyfónie renesancie a voľnej monódie, vznikajúcej začiatkom 17. stor. v Taliansku. Zlúčením starého a nového sa vytvoril svojrázny trpko-krásny hudobný jazyk, ktorý poskytol pôdu pre umenie J.S. Bacha.
Lûbecký organista Franz Tunder (1614-1667) bol jedným z tvorcov kompozičnej generácie v polovici 17. storočia. Jej hudba sa vyznačovala obohatením prísneho kontrapunktu o expresívnu harmóniu, vychádzajúcu z afektového charakteru textu a talianskeho predobrazu tzv. techniky concertato. Nahrávka prezentuje tri jeho kantáty – Dominus illuminatio mea, Wend´ab deinen Zorn a Ein feste Burg ist unser Gott, spadajúce dobou vzniku do času okolo r. 1650 – vrcholu Tunderovej tvorby.
Husumský organista Nikolaus Bruhns (1665-1697) získal mnoho skladateľských skúseností priamo od D. Buxtehudeho. Keď sa stal ako 24ročný organistom v husumskom Dóme, bol už široko známy svojou hrou na organe, husliach i viole da gamba. Dobová kronika hovorí, že „v meste dovtedy nikdy nebolo počuť také umenie interpretačné i kompozičné“. Kantáta Ich liege und schlafe je jednou z dvanástich zachovaných Bruhnsových vokálnych skladieb. Je to smútočná hudba s formovou schémou concerto-aria-kantáta.
Johann Kuhnau (1660-1722) lipský tomášsky kantor a predchodca J.S. Bacha svoj sakrálny štýl vybudoval aj zo zvukovo jasných, možno povedať operných elementov. Spracovanie žalmu 51, verša 3-10 Gott sei mir gnädig vzniklo v prvých rokoch pôsobenia vo funkcii tomášskeho kantora (ca 1701) a patrí k jeho najkrajším dielam. Kantáta demonštruje konzervatívne tendencie skladateľa – Kuhnau tu zvolil starú formu a vysoko individuálne ju spracoval pre svoj účel. Harmonicky bohaté a výrazné pasáže, prepracovaná fúga a jednoliate figuratívne melódie sú jeho trvalými devízami.
Dlhoročný darmstadtský „Hofkapellmeister“ Christoph Graupner (1683-1760) strávil mladosť v alumneu lipskej tomášskej školy, kde ho formovali Johann Schelle a neskôr Johann Kuhnau. Po krátkom pobyte v hamburskej opere prišiel na darmstadtský dvor, kde strávil vyše 50. rokov (1708-1760) a vytvoril viac ako 1400(!) cirkevných kantát, okrem toho komornú a orchestrálnu ale aj svetské vokálne diela. Kantáta Herr, die Wasserströme erheben sich vznikla v januári 1734 pre predvedenie na 4. nedeľu po Epifanii na text darmstadtského teológa J.C. Lichtenberga. Báseň vychádza z nedeľného Evanjelia a hovorí o Ježišovom utíšení búrky na jazere. Graupnerova hudba má všetky znaky vrcholného stredonemeckého baroka – recitatívy, árie, zbory i chorál svojim kontrastným napätím vyjadrujú posolstvo afektu.
Collegium Vocale s dirigentom Philippe Herweghom ani na tejto nahrávke nezaostáva za povesťou renomovaného interpreta starej hudby. Počas tridsaťročnej existencie teleso uskutočnilo mnoho projektov vrátane spolupráce so zborom Chapelle Royale na predvedení francúzskej barokovej hudby ale aj hudby klasicizmu a romantizmu. I napriek pomerne širokému interpretačnému záberu je ich prístup porovnateľný so špecializovanými súbormi pre starú hudbu.
(Mário Sedlár, s použitím textu Petra Wollny, in AT 2/01, s. 27)
|
Publikované: Wednesday, 18.07. 2012 - 17:17:59 Od: admin
|
|
| |
| Hodnotenie článku |
Priemerné hodnotenie: 0
Hlasov: 0
|
|
|
