 |
Zriedkavá radosť z televízneho média |
|
(Záznamy klasickej hudby v programoch nemeckých televízií)
V nedeľňajšie dopoludnie 20. mája 2001 vysielali vrámci sviatočného koncertného programu nemecké televízie 3Sat a BW-SW spolu sedem skladieb klasickej hudby. Zasvätenci vedia, že toto množstvo nie je v spomenutom vysielacom čase žiadnou výnimkou. Väčšinou sa k nemu pridávajú minimálne ďalšie dva po nemecky vysielajúce tv kanály (napr. BR, WDR, ZDF atď.).
Pozoruhodnú kvantitu však (takisto väčšinou) zatieňuje ešte pozoruhodnejšia kvalita. Kvalita v najširšom význame - televíznej dimenzie - slova. Opäť je možné len vyzdvihnúť známu nemeckú dôslednosť, erudovanosť, nápaditosť, založenú jednak na cennej tradícii ale predovšetkým na aktívnom, iniciatívnom a precíznom prístupe k nej.
Technická kvalita: v spomenutom čase odznelo síce sedem skladieb v dvoch televíziách, neprekrývali sa však – po odvysielaní programu jednej (3Sat) nasledovali koncerty na ďalšej (BW-SW). Žeby náhoda? Z viacročnej skúsenosti môžem potvrdiť – určite nie. Stačí zrejme trocha dobrej vôle a spolupráce aj medzi „konkurenciou“. (Fakt platný asi vždy a všade!...) Ako sa však dá hovoriť o konkurencii v klasickej hudobnej kompozícii? Je vari Beethoven „lepší“ ako Bach? Alebo Monteverdi „lepší“ než Purcell?
Konkurencia? Azda keby identické dielo bolo intepretované rôznymi umelcami (n.b. v tom istom čase na dvoch staniciach). To som však počas mojich desaťročných nedeľných odpoludní pri nemeckých televíziách ešte nezažil.
A tu sa môže začať rozprávanie o kvalite umeleckej. Z kamerového a režisérskeho umenia som viac zachytil skutočne v nemnohých filmových či tv výtvoroch. Myslím tu s radosťou a uspokojením aj na staršie orchestrálne nahrávky nemeckých a francúzskych režisérov počnúc trebárs dirigentským a zároveň režisérskym prínosom Karajanovým. Z dnešného pohľadu (možno) prekonané, v každom prípade však zaujímavé a inšpirujúce televízne kreácie tohto umelca odštartovali režisérsky záujem o symfonický, komorný ansámbel i ďalšie napr. zborové či sólové obsadenia.
S pribúdajúcim časom stúpa priamo úmerne akosť technických parametrov. Tie však samé osebe určite nestačia. A sme opäť na začiatku...
Poďme však k obsadeniu a dramaturgii. Obsadenie koncertu nie je síce prácou televízie, získanie autorských a vysielacích práv na sedem interpretov - „megahviezd“ - klasiky trebárs na jedno dopoludnie si však určite vyžaduje značnú dávku manažérskej zručnosti.
Nedeľa 20. máj 2001.
3Sat, 9.15: Gustav Mahler: 4. Piesne z cyklu Chlapcov zázračný roh pre soprán a orchester. Juliane Banse – soprán, MDR Sinfonieorchester, dirigent Manfred Haneck. Nahrávka z Dómu v Magdeburgu v roku 1992.
3Sat, 9.45: Gustav Mahler: Sinfonie Nr. 10 Fis-Dur – Adagio. MDR Sinfonieorch. – Daniel Nazareth. Nahr. Dóm Magdeburg v r. 1997
BW-SW, 10.15: Anton Bruckner: Te Deum fur Soli, Chor und Orchester, Sinfonie Nr. 6. A-Dur. SWR Radio-Sinfonieorchester Stuttgart, dir. Roger Norrington, Sylvia Greenberg – sopr., Monica Groop – mzspor., John Aler – ten., Carsten Stabell – bas. WDR Rundfunkchor Kolín, SWR Vokalensemble Stuttgart.
BW-SW, 11.30: Wiliam Walton: Crown Imperial. SWR Radio Symphony, Roger Norrington. Nahrávky vznikli na festivale vo Schwetzingeri r. 2001.
BW-SW, 11.35: Béla Bartók: String Quartet Nr. 5. Nahr. z r. 1979.
Myslím, že mená autorov, diel, interpretov, ich radenie ako aj ročenie záznamov hovoria o mnohom. Okrem iného aj o nadčasovosti tv záznamov klasickej hudby.
Je azda zbytočné zaoberať sa na tomto mieste výkonmi nemeckých rozhlasových orchestrov alebo dirigentov ako Nazareth či Norringhton. Poviem len toľko, že kvalita patriaca k týmto menám bola (aj) na odpoludňajších tv koncertoch v nedeľu 20. mája 2001 prinajmenšom potvrdená.
Televízia bez pravidelnej živej koncertnej skúsenosti nestačí. Po vizuálnej stránke má však veľkú výhodu pred audioreprodukčnými systémami (rozhlas, cd, apod.). Načim ju využiť.
Mário SEDLAR
(in: HŽ 6/2001, s. 32)
|
Publikované: Wednesday, 18.07. 2012 - 19:41:07 Od: admin
|
|
| |
| Hodnotenie článku |
Priemerné hodnotenie: 0
Hlasov: 0
|
|
|
