|
Uplatnenie a soc. perspektívy absolventa organovej hry HTF VŠMU na Slovensku |
|
Názov nasledovného textu napovedá mnohé z vlastného obsahu. Pôjde tu skutočne o pokus nastolenia základných možností praktického pôsobenia absolventa organového alebo cirkevnohudobného odboru z Hudobnej fakulty Vysokej školy múzických umení v Bratislave.
Hneď v úvode sa žiada podotknúť, že berúc za meradlo konkrétnu zvolenú umeleckú špecializáciu, mal by mať organista oproti iným hudobným odborom rozhodne väčšiu reálnu šancu v praxi. (A to by sa nemusel brať do úvahy určite väčší počet kostolov vybavených píšťalovým organom než koncertných siení, stačili by katedrálne a mestské evanjelické i katolícke kostoly.) Už len toto rozšírenie možností koncertného organistu a pedagóga o cirkevný rozmer, mimochodom dobre známe z kultúrneho sveta, znamená veľmi veľa a je dôležitým argumentom v problematike spoločenského uplatnenia. Zamerajme sa teda najmä naň. V našich podmienkach sú rozhodujúcimi determinantami aktuálneho neutešeného stavu (2002) predovšetkým tri faktory, pričom z prvého vyplývajú zrejme ďalšie dva: 1. Štyridsaťročný komunistický režim zapríčinil nielen zanedbanie, ba potretie cirkevnej organovej hudby ale predovšetkým značnú ekonomickú mizériu obyvateľstva. Ekonomická sila pritom priamo podmieňuje napríklad stavbu píšťalových organov všade vo svete. Ekonomické veľmoci (USA, Kanada, Japonsko, Nemecko, Británia, Francúzsko) i ďalšie vyspelé krajiny (Holandsko, Nórsko, Švédsko, Dánsko, ale aj Hongkong, Južná Afrika a pod.) sú zároveň veľmocami v kvalite kráľovských nástrojov. Hoci Slovensko je tradičnou organovou krajinou, vyššie spomenuté obdobie zanechalo v hospodárstve, avšak aj v myslení a správaní jeho generácií výrazné stopy. Žiaľ vidíme, že sú azda výraznejšie než po vojnovom konflikte. 2. V kostoloch ani v koncertných sieňach na Slovensku dnes nie je jediný organ porovnateľný so svetovým štandardom veľkých organov - tzv. „orgue symphonique“. 3. V cirkvách a v legislatívnom poriadku na Slovensku neexistuje funkčný systém zabezpečujúci činnosť cirkevného hudobníka (s výnimkou židovskej komunity). Paradoxne práve požiadavkou cirkví bolo pritom zavedenie cirkevnohudobného školstva na Slovensku, tak ako je tomu v západnej Európe (s výnimkou štúdia na konzervatóriu, ktoré je tam možné absolvovať popri zamestnaní alebo štúdiu na inej - aj strednej - škole). Na financovaní miesta mestského chrámového organistu a zbormajstra sa spravidla podieľa mesto, štát, resp. cirkev. Až po legislatívnom zapracovaní tohto status quo je možné očakávať postupné zvyšovanie úrovne cirkevnej hudby, vrátane organových novostavieb.
Mário Sedlár (In: AT 3/02 s. 26, HŽ 11/02 s.4)
|
Publikované: Thursday, 19.07. 2012 - 13:25:15 Od: admin
|
|
| |
Hodnotenie článku |
Priemerné hodnotenie: 0 Hlasov: 0
|
|
|