|
Idealisti, realisti alebo vizionári? (Alebo?) |
|
Anketa o cirkevnej hudbe medzi poslucháčmi cirkevnej hudby na Hudobnej fakulte Vysokej školy múzických umení v Bratislave
Prečo si sa rozhodla -ol pre VŠ-štúdium cirkevnej hudby?
Vladimíra, 22. Pôvodne som chcela študovať len hru na organe. Ale keďže na Konzervatóriu v Žiline práve otvárali odbor cirkevnej hudby, prihlásila som sa naň. Počas štúdia ma cirkevná hudba zaujala a zostala som pri nej.
Jozef, 22. Najskôr som začal na konzervatóriu študovať cirkevnú hudbu, potom som prešiel na organ. V cirkevnej hudbe je toho dosť veľa a ja som sa chcel venovať najmä hre na organe.
Katarína, 20. Pretože ma tento odbor zaujíma v celej jeho hĺbke a šírke.
Jana Skladaná, 3. ročník. Rozhodla som sa preto, že samostatný koncertný organ mi toho do budúcnosti veľa nedá a v súvislosti s dirigovaním a ostatnými zaujímavými predmetmi ako gregoriánsky chorál, liturgika atď. je to taký širší záber. Takže, dúfam, aj širšie uplatnenie.
Stanislav, Ing., 31. Rozhodol som sa preto, lebo cirkevná hudba nám na Slovensku veľmi stagnuje a problém sa ukázal oveľa zložitejší ako sa pôvodne zdalo. Totiž vyštudovaním odboru cirkevná hudba sa problém nekončí, pretože je tu zjavný nezáujem ako zo strany duchovenstva, tak laickej verejnosti o pozdvihnutie cirkevnej hudby. Je to najmä preto, lebo hodnoty, ktoré sú v cirkevnej hudbe ukryté, jednoducho nie sú u nás širšie známe. Momentálne má absolvent tohto štúdia dve možnosti: buď zostať pôsobiť na Slovensku ako misionár cirkevnej hudby, zápasiť s nepochopením a snažiť sa priam podsúvať ľuďom hodnoty, snažiť sa ich doslova získať pre umenie. Alebo ísť tam, kde sú možnosti uplatnenia a prípadne aj rozšírenia a zveľadenia svojich vlastných schopností - to znamená do zahraničia.
Vyriešilo by to vytvorenie stálych miest v cirkevnej hudbe, na ktoré by sa robili konkurzy a ktoré by, samozrejme, mohli absolvovať len tí, ktorí vyštudovali cirkevnú hudbu na vysokej škole? V čom vidíš príčinu súčasného stavu? Stanislav, Ing., 31. Ja môžem hodnotiť situáciu v evanjelickej cirkvi na Slovensku. U nás už, myslím od 90. rokov funguje výbor cirkevnej hudby. Táto činnosť – aj keď niečo užitočné sa urobilo – v podstate nemala väčšiu hodnotu, než založiť si výročnú správu niekde do šanónu a odškrtnúť, že výbor cirkevnej hudby máme a niečo robí. A že teda môžeme niečo aj smerom k zahraničiu deklarovať, že sa niečo v tomto smere deje. Ale inak je tu nezáujem až obava. Priznávam, že určitú úlohu tu môže zohrávať aj to, že naši bratia farári, keď sú konfrontovaní s vyspelou kultúrou v západných krajinách, odkiaľ často prichádza aj finančná pomoc pre naše cirkvi, zažívajú doslova kultúrny šok a majú pocit, že hudba tam dominuje nad iným cirkevným dianím. Možno majú obavy, že u nás by mohlo dôjsť k istému prehodnoteniu súčasných hodnôt a cirkev by nadobudla rozmer viac kultúrnej inštitúcie a nie výlučne religióznej. Nie je pritom dôvod sa obávať – aj pri spätnom pohľade do histórie. U nás je však cirkevná hudba systémovo na tak nízkej úrovni, že potrvá veľmi dlho – ak sa aj hneď začne so systémom niečo robiť – kým sa aspoň priblížime, ako odlesk čohosi, k vyspelej západnej kultúre. Cirkevná hudba, pri reálnom pohľade, je drahá záležitosť, žiada si kvalitné nástroje, aspoň pri občasných produkciách treba zaplatiť kvalitných interpretov atď. Neplatí ju však len cirkev. Riešenie miest cirkevných hudobníkov určite tiež nie je jednoduché. Otázka je, kto bude tieto miesta platiť. Ak ich bude platiť len cirkev, je tu riziko, že bude len cirkev určovať, akým spôsobom sa má cirkevná hudba uberať. Ak by boli platení štátom, má to výhodu rýchlejšieho napredovania v tej doslova misijnej práci. Ako do určitej miery nezávislí odborníci, by mohli v cirkevnej hudbe akcentovať skutočné umelecké a duchovné hodnoty.
Ktorá disciplína z tohto širokospektrálneho študijného odboru Ťa najviac oslovuje?
Vladimíra, 22. Samozrejme najmä organ. Ale mám rada aj spev. Pracujem so zborom a tam môžem využiť poznatky a skúsenosti, získané pri štúdiu.
Katarína, 20. Zatiaľ všetko. Ešte som len prváčka, takže zatiaľ to nemám nejako vyhranené.
Jana, 3. ročník. Asi organ. Už na konzervatóriu to tak bolo a je to tak stále.
Stanislav, 31. Hra na organe a organová improvizácia.
Ako vidíš dnes svoju profesionálnu budúcnosť? Vladimíra, 22. Veľmi zle. Myslím, že nebudem mať veľkú šancu uplatniť sa v cirkevnej hudbe na Slovensku. A práve preto zmením odbor. Možno sa to zlepší, ale zatiaľ je to stále rovnaké. Stále tí istí alebo ďalší nevyštudovaní ľudia hrajú v kostoloch a držia všetky miesta.
Jozef, 22. Aj ja chcem teraz ukončiť štúdium tretieho ročníka - bakalársky stupeň a odísť do zahraničia, alebo uvidíme.
Katarína, 20. Mizerne. Na Slovensku sa to nejak extra nehýbe. Iba ak niekde v zahraničí.
Jana, 3. ročník. Zatiaľ si to neviem dosť dobre predstaviť, ale myslím si, že do budúcna to bude čoraz lepšie.
Stanislav, Ing., 31. Ako som už naznačil, človek má dve možnosti: zostať tu v úlohe misionára a v tom prípade sa snažiť skôr o istú ekonomickú nezávislosť a sprostredkúvať ľuďom tieto hodnoty s tým, že pozitívny efekt nie je zaručený. A teda robiť to z presvedčenia – je to moje poslanie, som na dobrej ceste, chcem tomu napomôcť a príliš veľa neočakávať, skôr robiť. A druhá možnosť – ísť von. Prípadne aj s tým, že tam sa dajú získať vedomosti, ktoré potom môžu tuná – v prípade záujmu - pomôcť. Kolega, ktorý tam teraz tri mesiace študoval, hovoril o tom, že vrámci cirkevnej hudby sa tam študuje aj manažment a do určitej miery finančné záležitosti - ako získavať granty na rôzne kultúrne akcie a pod. Nie je to len o umeleckej profesionalite ale aj o vzťahoch, o určitom misijno-duchovno-psychologickom pôsobení – ako tieto hodnoty sprostredkovať.
Ako vnímaš súčasnú a odhaduješ budúcu situáciu v cirkevnej hudbe na Slovensku, vychádzajúc z jej dnešného stavu?
Vladimíra, 22. Je to bieda, napríklad aj s organmi. Tam, kde pôsobím je iba syntetizátor. Ako tam mám teda uplatniť to, čo študujem v hre na organe?
Jozef, 22. Majú to podchytené niektorí ľudia, ktorí sú veľmi tvrdohlaví a nedajú si povedať. Čiže ak náhodou nejaký organ je, sú tam ľudia bez vzdelania.
Katarína, 20. Súčasná situácia je dosť pochmúrna. Niekde sa to dá vydržať, niekde by človek najradšej odišiel z kostola. Do budúcnosti by sa dalo veľa toho vylepšiť, aj keď si myslím, že to záleží od každého človeka individuálne. Ale keby bolo primerané vzdelanie tomu, aké by to malo byť naozaj, bolo by to fajn.
Jana, 3. ročník. Teraz je veľmi ťažko o tom hovoriť, ale každopádne si myslím, že to bude lepšie. Ak by sa to aj hneď nezlepšilo, nechcem ísť do zahraničia, ale zostanem na Slovensku.
Stanislav, Ing., 31. Napriek všetkému, napriek tomu, že úroveň je slabá, že chýbajú elementárne predpoklady ako napríklad kvalitné nástroje, organy, ale aj množstvo iných faktorov, som optimista. 15. rokov od revolúcie síce neprinieslo taký posun, aký sme očakávali. Predsa však sa občas podarí napr. nejaký organ dobre zreštaurovať a - veľmi zriedkavo - aj postaviť, pokiaľ to samozrejme robia odborníci – organári. (To treba zabezpečiť účasťou adekvátnej kolaudačnej komisie. Pozn. aut.).
Mário Sedlár (In: AT 2/04 s. 35-36)
|
Publikované: Thursday, 19.07. 2012 - 17:13:13 Od: admin
|
|
| |
Hodnotenie článku |
Priemerné hodnotenie: 0 Hlasov: 0
|
|
|