Prvý interpret veľkej duchovnej hudby Oliviéra Messiaena vo východnej Európe Ferdinand Klinda, sa v tomto roku dožíva, počas nepretržitej úspešnej koncertnej i pedagogickej aktivity významného životného jubilea. Táto výrazná osobnosť interpretačného umenia podstatne sformovala smerovanie slovenskej organovej školy.
Rodák z Košíc (12.3. 1929) študoval hru na organe u Ernesta Riglera-Skalického na bratislavskom Konzervatóriu v rokoch 1947-1950, na VŠMU v rokoch 1950-1954. Takmer súčasne absolvoval štúdium všeobecnej medicíny na UK (1947-1952). V organovej hre sa zdokonalil u Jiřího Reinbergera v Prahe (1956) a u Johanna Ernsta Köhlera vo Weimare (1959).
Ferdinand Klinda pôsobil na VŠMU ako asistent (1952-1954) a ako interný pedagóg v rokoch 1962-2001 (docent - 1969, profesor – 1978). V rokoch 1960-1962 vyučoval na Pedagogickej fakulte UK. Vychoval rad žiakov, ktorí tvoria špičku slovenského organového umenia. Je častým členom porôt významných svetových organových súťaží, vedie medzinárodné majstrovské intepretačné kurzy (napr. Taliansko, Nemecko, Fínsko, USA atď.).
Účinkoval na významných medzinárodných festivaloch aj s renomovanými orchestrami a dirigentmi. V zahraničí to boli napr. festivaly: Pražská jar, Wiener Festwochen, Festival estival de Paris, Settimana di Monreale, Bachfest Leipzig, Bachfest Graz, Festival Varna, Zenei Hetek Budapest, festivaly v Dubrovniku, Bukurešti, Moskve, Berlíne Varšave, Ríme, Palerme, Melbourne, St. Albans atď.
Klinda sa zaslúžil o propagáciu našich historických organov ale tiež o vznik viacerých koncertných nástrojov, ktorých dispozícií je autorom. Je jedným z prvých editorov slovenskej organovej hudby. Pre domáce i zahraničné spoločnosti nahral viac ako 30. zvukových nosičov (LP,CD). Spomenúť treba zanietené propagovanie tvorby Klindovho dlhoročného priateľa Oliviéra Messiaena. Zaslúžil sa o súborné predvedenie Messiaenovej organovej tvorby v Bratislave (1988). Ako prvý interpretoval Messiaenove diela u nás i vo východnej Európe a je medzinárodne uznávaným špecialistom na interpretáciu jeho hudby.
Publikoval početné práce z oblasti muzikológie o.i. aj v renomovaných zahraničných edíciách a odborných periodikách. Napr. jeho monografia Orgelregistrierung (268 s.) vyšla u Breitkopf und Härtel v Lipsku r. 1987, znovuvydaná tu bola v r. 1995.
Popri povolaní umelca a lekára zastával Ferdinand Klinda viacero funkcií – vedúci Katedry na HF VŠMU, vedúci programovej komisie BHS, riaditeľ Slovkoncertu, v rokoch 1987-2000 bol členom Direktória Neue Bachgessellschaft v Lispku atď.
Za výsledky svojej aktivity získal viacero ocenení, napr.: Cena F. Kafendu (1969), Platinová platňa vyd. OPUS (1996), Zlatá medaila VŠMU, Pocta ministra kultúry (1997), Cena J. Kresánka za knihu Organ v kultúre dvoch tisícročí a za propagáciu a slovnú reflexiu organa (2001) atď. ale tiež viaceré ocenenia v zahraničí.
Pánu profesorovi želáme veľa zdravia a síl do jeho ďalšej tvorivej činnosti!
Mário Sedlár
(AT 3/04 s. 34)
S použitím faktografie z: Čížik, V.: Slovník slov. konc. umenia (Ba 2002)
