New Page 3
Keď
doznie národný organ
Keď
sa povie organ, v predstave bežného smrteľníka sa vybaví rad lesklých kovových
rúrok, zdobiacich kostolný chór. Podľa toho, ako sa stláčajú biele alebo čierne
klávesy na hracom stole, vydávajú rúrky zvuk, zvyčajne doprevádzajúci spev ľudu
v kostole. Rúrok, zvaných píšťal, podobne ako ďalších súvislostí okolo tohoto
kráľovského hudobného nástroja, je však oveľa viac, ako ich vidno na prvý
pohľad.
"Toto je najväčší organ na Slovensku,
jediný päťmanuálový," predstavuje "svoj" nástroj Juraj Záreczky, organista v
bazilike Sedembolestnej Panny Márie v Šaštíne. Je krátko pred ôsmou, pred
chvíľou skončila večerná omša, miništrant zháša sviečky na oltári. Organista
zatvára buchľu jékáesky a pozýva na návštevu do svojej trinástej komnaty - útrob
organa.
Začína historickým exkurzom. "Pôvodne tu bol organ z historického
organologického hľadiska hodnotný, ale na tento kostol pomerne malý, len
dvojmanuálový s dvadsiatimi troma registrami. Preto saleziáni ako správcovia
kostola a pútneho miesta začali uvažovať nad niečím väčším."
Objednávku zadali po druhej svetovej
vojne organárskej firme Rieger-Kloss v moravskom Krnove. V tom čase boli v móde
elektropneumatické organy, konštrukcia ktorých, ako sa neskôr ukázalo, bola
zvolená nešťastne. Najväčšou nevýhodou takýchto organov – popri mnohých ďalších
nevýhodách – je ich vysoká poruchovosť. Preto sa takéto organy stavali iba
niekoľko desaťročí, potom sa od toho upustilo. Jedným z prvých nástrojov tohto
druhu z produkcie krnovskej firmy bol práve organ v Šaštíne.
Komplikácie pri stavbe organu spôsobil
aj nástup komunizmu, kedy firma znárodnením zmenila majiteľa aj odborné
personálne obsadenie.
Zatvorenie západných hraníc pre
organársku firmu znamenalo prerušenie kontaktov s firmou Laukhuff, ktorá sa
špecializovala na výrobu niektorých súčiastok organa.
"Zrejme čo ešte mali na sklade, dali z
tých originálov, čo nie, vyrobili na kolene sami. Celý nástroj je takáto zmes,"
vysvetľuje organista. "V tom čase asi nemali ani materiál na píšťaly - tie sa
robia zo špeciálneho organového kovu, čo je zliatina cínu a olova. V našom
organe sú mnohé z obyčajného zinkového plechu. Tie majú iné fyzikálne
vlastnosti, ich zvuk je menej ušľachtilý, nedržia ladenie."
Po barbarskej noci navyše aj zo
šaštínskeho kláštora odvliekli zadávateľov zákazky - saleziánov, organ tak ani
nemal kto preberať, kolaudovať...
"Celé sa to dokončilo tak len aby
bolo," dodáva Juraj Záreczky. "Od samého začiatku odborníci videli, že to nie je
to, čo sa čakalo. Je to organ štvornásobne väčší, ako pôvodný a pritom aj laici
si všimli, že ten zvuk nie je tomu adekvátny, dokonca že z pôvodného organa bol
lepší."
MEGA
Vnútro
organa na prvý pohľad ohúri kvantom píšťal. Sú zostavené v radoch napravo i
naľavo od úzkej drevenej lávky, začínajúcej hneď za vstupnými dvierkami.
Najbližšie k lávke sú tenulinké ako cencúliky, tu sa treba pohybovať opatrne,
azda ešte viac ako medzi kvaplíkmi v jaskyni. V ďalších radoch sú zoradené
hrubšie, ďalej už riadne rúriská a nakoniec ozrutné basové drevené hranoly.
Majestátna veľkosť sa ale na organe v
konečnom dôsledku podpísala negatívne. V tých rokoch ale jednoducho bola taká
megalomanská vlna (aj druhý najväčší slovenský organ v bratislavskej Redute
pochádza práve z tohto obdobia).
"Veľkosť organa sa počíta zvyčajne
podľa počtu registrov - náš ich má deväťdesiatjeden. Tie pridávajú organu na
veľkosti, lebo každý register znamená kolekciu píšťal navyše," vysvetľuje Juraj
Záreczky. "Potrebu rozmanitosti registrov by som priblížil k sade farbičiek.
Najjednoduchšie sady sú so štyrmi farbami, náročnejší maliar si kúpi s
dvanástimi, ešte lepší možno s osemnástimi - s tými sa už dá čokoľvek pekne
nakresliť. Ale sady, v ktorej každá farba má šesť-sedem odtieňov nie sú také
nevyhnutné. Ten efekt sa dá vytvoriť aj nejakou inou kombináciou, respektíve ten
rozdiel nevyváži navýšenie investície."
Nanešťastie aj pri stavbe šaštínskeho
organu išlo zrejme hlavne o kvantum "farbičiek". V danom priestore sú však tak
enormne nahustené, že prakticky znemožňuje regulérnu údržbu nástroja.
"Sú píšťaly, ku ktorým keby som sa
chcel dostať, musel by som vybrať možno tristo píšťal pred nimi," vysvetľuje
organista. "Pritom s každou píšťalou stačí takto ťuknúť a je rozladená. Takže ak
by som to urobil, môžem odznova ladiť všetkých tristo."
OPRAVA
K ďalším registrom sa lezie po
rebríku. Zvonku vôbec nevidno, že v organe sú poschodia, toľko "izieb". Krajné
majú dokonca žalúzie.
"Mali by sa dať vytáčať tak, aby mohli
zvuk v priestore otváraním zosilniť alebo zatváraním tlmiť," vysvetľuje
organista - sprievodca. "Žiaľ, sú namontované tak, že sa nedajú úplne otvoriť."
Problematické je aj umiestnenie
elektrického čerpadla, ktorý do organa vháňa vzduch. Po správnosti by mal byť v
priestore, kde sa nachádza nástroj, aby doňho tlačil vzduch tej istej teploty a
vlhkosti. V Šaštíne sa dostal do susednej miestnosti s obrovským oknom.
"V zime je v bazilike teplota tak
jeden-dva stupne, kým v tej miestnosti za oknom, do ktorého sa oprie slnko,
možno aj desať. Takýto vzduch fúka do organu a my môžeme ladiť..."
Nie celkom šťastnú realizáciu nástroja
priznáva už kniha Otmara Gergelyiho a Karla Wurma Historické organy na
Slovensku z roku 1982, ktorý pri šaštínskom uvádza: "Varhany Krnov, opus
3113. Po tridsiatich rokoch ťažko posúdiť, či bola výmena pôvodnej nástrojovej
časti vskutku odôvodnená."
Na začiatku nového tisícročia, keď sa
súčasní správcovia baziliky - saleziáni - rozhodli prijať organistu na trvalý
úväzok, dali organ opraviť. Na túto úlohu sa podujal organár Richard Stehlík z
Rohatca pri Hodoníne. Oprava začala v roku 2001.
"Keď som tu v septembri 2002
nastupoval, oprava ešte prebiehala," hovorí Juraj Záreczky. "Ukázalo sa, že
situácia je horšia, ako sme predpokladali. Ešte pred dokončením opravy sa
objavili problémy, ktoré sa riešili odpájaním ovládacích funkcií. Zostala
napríklad visieť jedna píšťala, t. j. hrala, aj keď nebol kláves stlačený.
Vyriešilo sa to odpojením celého registra..."
V písomnej správe na záver opravy
majster Stehlík uvádza: "Organ je momentálne funkčný, ale je nutné čo najskôr
previesť novú elektroinštaláciu, vrátane nových magnetov na 24 voltov a nového
hracieho stola... Vodiče sú zoxidované a lámu sa pri najmenšom dotyku. Magnety
sú slabé a preto nemohli byť umiestnené priamo pod tónovými kužeľkami, sú
namontované na pneumatické relé, čo spôsobuje oneskorenie chodu organa."
Odhaduje aj náklady na potrebné
nevyhnutné opravy s výmenou zinkových píšťal na cínové - 7,5 milióna českých
korún. Aj pôvodné úvahy organistu viedli týmto smerom, či by bolo možné dať
organ technicky úplne do poriadku. Z ďalších konzultácii s odborníkmi sa však
táto alternatíva javí ako nekomplexné riešenie podstaty problému.
VYHODIŤ!
"Organ v bazilike poznám už niekoľko
rokov a nikdy nebol v poriadku," uvádza vo svojom hodnotení organológ Marián A.
Mayer. "Pokiaľ by sa aj dal do poriadku technicky, kvôli poddimenzovaným
vzduchovým kanálom a pravdepodobne aj kužeľkám, púšťajúcim vzduch do píšťal, ich
nie je možné intonovať na plný vzduch. Ostáva aj problém nekvalitného
píšťalového materiálu... Technická spoľahlivosť organa by sa možno dala
vyriešiť, ale vždy by to bolo len kompromisné riešenie, ktoré by navyše
vyžiadalo také náklady, že za porovnateľnú sumu by bolo možné postaviť síce
menší, ale plne vyhovujúci nástroj."
Podobný názor zastáva aj renomovaný
organový umelec, profesor na Vysokej škole múzických umení v Bratislave, Ivan
Sokol: "Podľa môjho zrelého uváženia vidím nasledujúce riešenie: Postaviť nový
organ zodpovedajúci významu národnej svätyne. Bolo by možné ešte skúsiť
opravovať starý organ, otázne je, či to nie sú vyhodené peniaze."
"Aj ja som si tento názor osvojil,"
dodáva Juraj Záreczky. "V súčasnej dobe ide predovšetkým o to presvedčiť
kompetentných cirkevných predstavených o potrebe organ vymeniť. Stáva sa mi
totiž, že sem príde nejaký organový umelec a je uchvátený, keď prvý krát uvidí
ten obrovský kolos. Na registroch si navolí tutti, pohrá si päť minút, v tej
bazilike mu to zaznie, lebo akustika chrámu je výborná, a potom chodí po
kláštore a ochká, aký to tu máme úžasný nástroj. Takí umelci mi robia medvediu
službu."
Ak by sa napriek tomu podarilo
myšlienku presadiť, je otázne, kto všetko by bol ochotný angažovať sa pri jej
realizácii. Miesto je reprezentatívne v národnom meradle, zahraničných hostí sem
vodí arcibiskup, aj vládni predstavitelia... Nakoniec ale určite vyvstane otázka
financovania projektu.
"Mám už konkrétnu predstavu o tom, aký
nástroj by sa sem hodil, tú by samozrejme kompetentní odborníci mohli
korigovať," načrtáva predstavu Juraj Záreczky. "Úplne by stačilo takých
šesťdesiat registrov, tri, maximálne štyri manuály. Cena by závisela od toho,
komu by sme to dali robiť. Bolo by najlepšie angažovať nejakú renomovanú západnú
firmu, tie sú totiž v organárstve s porovnaním s východnými štátmi o moc
dopredu. Myslím si, že národná svätyňa by si to zaslúžila," uvažuje Juraj
Záreczky. "Samozrejme, vtedy, by bolo drahšie, rátam tak okolo tridsať miliónov.
To ale keď niekomu rozprávam, že by bolo treba tridsať miliónov na organ,
najskôr si zaťuká na čelo, či som normálny. Myslím si, že som. Len tak
mimochodom, koľko miliónov ročne zo štátneho rozpočtu berú na fungovanie
politické strany?"
OFSAJD?
Ako
príklad, že pri patričnom nadšení sa dajú zvládnuť aj veci na prvý pohľad
nepredstaviteľné uvádza organista prípad z maďarského mesta Pécs. Istý tamojší
organista, bohém s medzinárodným renomé, sa tam podujal postaviť najväčší organ
na svete.
"Číra hlúposť! Organ nie je nikdy
dobrý iba preto, že je veľký. Keď dokončili aktuálne najväčší organ na svete v
americkom Atlantic City, z hudobného výsledku zavládla doslova dezilúzia. Také
množstvo píšťal sa nedá nikdy naraz naladiť a žiaden seriózny organista si za to
nesadne. A pre takúto bizarnú myšlienku v Maďarsku sa našli nadšenci a idú to
stavať. Už majú projekty, sľúbené peniaze..."
Otázka ako ďalej v Šaštíne zostáva
zatiaľ visieť vo vzduchu. V bazilike momentálne beží reštaurácia bočných
kaplniek, uvažuje sa o novej dlažbe, laviciach...
"Nečakám, že teraz pošleme preč
reštaurátorov a vrhneme sa na organ, " vysvetľuje Juraj Záreczky. "Čakám však,
že sa tým budeme vôbec zaoberať. Lebo organ, hoci je súčasťou liturgie, akoby
bol vo vedomí veriacich a kňazov kdesi mimo. Pred Vianocami, Veľkou nocou
upratujú celú baziliku so všetkými prilahlími miestnosťami, iba na chóre nie.
Toto sa vžilo ako norma, podobne ako skutočnosť, že organ hrá falošne. V
národnej bazilike ideme falošnou hudbou vítať pútnikov? Kam sa to dostal náš
spevavý národ? Hocikde sa stane, že postavia nový kostol a chvália sa, aké tam
majú zvony, zariadenie, lavice, akurát na ten organ už nebolo... Prečo sa
neuspokojili napr. bez zvonov, prečo je vždy organ na konci? Častokrát tam
dávajú rôzne prdítka, Casiá, Yamahy - to je akoby namiesto obetného stola tam
dali nejakú školskú lavicu. Je to rovnako nedôstojné, vzhľadom na to, čo sa v
tom kostole deje."
Liturgická hudba musí predsa
dodržiavať niekoľko podstatných zásad, medzi nimi aj posvätnosť. Má napomáhať
prežívaniu obradov, povznášať myseľ k Bohu, k tajomstvám, ktoré celá liturgia
sprostredkuje.
A hoci konzervatóriá a vysoké školy
múzických umení po revolúcii každý rok chrlia desiatky profesionálnych
chrámových hudobníkov, tí vďaka nízkej priorite chrámovej hudby v liturgickej
praxi nenachádzajú uplatnenie a odchádzajú inam. „Potrebovali by pracovný
úväzok, ktorý by ich uživil, a – dobré organy. Veď prečo aj tu roky hľadali
organistu...?“ zamýšľa sa Juraj Záreczky. „Verím, že ma Pán nepovolal sem nato,
aby som tu zakrpatel. Verím, že aj otázka organu sa musí pohnúť, lebo sa jedná o
vznešenú vec. Preto chcem poprosiť o pomoc všetkých, ktorí by vedeli akýmkoľvek
spôsobom pomôcť. Možno ľudia, ktorí majú skúsenosti so zháňaním financií,
písaním projektov alebo majú kontakty na zahraničných Slovákov... Obzvlášť ale
prosím o modlitbu. Každý, kto si prečíta tento text, nech sa pomodlí hoci len
jeden Zdravas, aby sme v národnej svätyni mohli mať organ, za ktorý sa nebudeme
musieť hanbiť.“
Jozef Mydla
pôvodne
uverejnené v časopise Zrno
Pomoc organu v šaštínskej bazilike
je najlepšie konzultovať s organistom.
E-mail:
canticorum@orangemail.sk.
Adresa pre písomný styk: Juraj Záreczky, Rímskokatolícky farský úrad, Kláštorné
námestie 1295, 908 41 Šaštín-Stráže. Finančné príspevky možno posielať na účet
číslo 0037235532/0900, do správy pre adresáta nezabudnite uviesť: Milodar na
organ.
Nenáležité...
Pri súčasnej vysokej profesionálnej
úrovni všetkých žánrov "svetskej" hudby, ktorou je dnes človek obklopený
(koncerty, opera, či živá produkcia populárnej hudby v perfektnej zvukovej
kvalite) je prinajmenšom nenáležité, ba priam dehonestujúce, keď hudba v
kostoloch zaznieva na kvalitatívne slabej a voluntaristicky amatérskej úrovni,
navyše na nefunkčných a rozladených organoch.
Memorandum k súčasnej problematike
organov a organistov v duchovnej službe Katolíckej cirkvi na Slovensku, Adoramus
Te 1/2001