Ó, ako sa úplne od základov zmenila liturgická hudba na Slovensku, odkedy máme nové direktórium. Čo prenos v tejto "prežalostnej pôstnej dobe" - to priliehavé texty s piesňami o pokání, kajúcnosti, ľútosti za hriechy, Božom milosrdenstve a odpustení... A ako všetkým kňazom záleží o čom sa spieva!
Toto sa mohlo stať... Ale nestalo sa... Prečo?
Lebo medveď... Ostaňme radšej pri tŕňoch, klincoch, bičoch, slinách, klinoch, nariekaní, zamdlievaní, žalosti... Veď je predsa pôst a v JKS máme hodnotné krvavé texty. No a čo že evanjelium a texty OCM a RM hovoria niečo iné? Na Slovensku má tradíciu pieseň, okolité národy nám isto závidia a neustále šmírujú, čo majú spievať...
Za spomínanými vetami nech si čitateľ domyslí dosť výrazný sarkastický podtón.
Česť výnimkám - zatiaľ len Mgr. Art. Marek Cepko
Keby som bol na mieste p. Mgr. Podperu, dosť by ma mrzel čas strávený výberom priliehavých piesní.
Najprv bol problém, že direktórium je dostupné len pre predplatiteľov Adoramus Te. Teraz, keď už je dostupné, vybehne zopár argumentov, že s daným výberom sa nedá pracovať... Samozrejme, keď používame len "omšové" piesne a nie sme prístupní antifónam resp. novej tvorbe (o uvedenom fakte svedčí, že JKS 167 sa vyskytla v 3 z 5 ceztýždňových prenosov rádia Lumen, JKS 151 bola v tých ostatných dvoch). A keď sa antifónami aj začneme zaoberať, prehlásime všetky ich za absolútne nespievateľné, plné kompozičných chýb a omylov... Prípadne vytkneme úzky okruh snažiacich sa autorov... A sú na jedno kopyto...
Ale: kto nechce, hľadá dôvody; kto chce, hľadá spôsoby.
TV prenos popolcovej stredy svedčí o kultúre tohto národa - moderný kostol s "pekným" digitálnym organom (veď píšťalový sa nezmestí, že? alebo chýbajú €?).
V takomto prenosa samozrejme nemôže chýbať priliehavé vyjadrenie moderného veriaceho človeka:
"Iste vieš, že príde ten čas, — hrozna doba lúčenia, — v telách mŕtvych vidíš neraz — príklad svojho zničenia: — čo si ty. to oni boli, — prv jak boli odumreli, — hla, v prach sa už premenili, — v hroboch svojich zotleli.
Ľutuj srdcom hriech skrúšený — a rob zaň už pokánie, — vyznaj kňazom nariadeným — všetky hriechy spáchané; — neodkladaj polepšenie — na ďalší čas, ďalšie letá, — lebo nevieš okamženie, — v ktorom pôjdeš zo sveta."
Veď direktórium ponúklo len 10 alternatív, a túto skvostnú pieseň s modernými výrazovými prostriedkami tam nezahrnulo. Aká škoda!!!
Kam speje liturgická hudba a vôbec (ne)kultúra tohto národa, keď do gotickej katedrály vpustí vrieskajúcich "hudcov" s akordeónmi? (viď TV prenos polnočnej sv. omše z Dómu sv. Alžbety)
Vopred sa ospravedlňujem tým, ktorých som sa dotkol (no zväčša to budú len tí, ktorí sa v niektorých veciach nájdu).
10 krát súhlasím s autorom.
Ale na Slovensku je to tak.
Ľuďom sa páčia harmoniky, gitary i bongá, veď je to in. A ideme do kostola, lebo vystupuje naša Hanka a Jožko. Kto by počúval staromódny organ.
A pieseň, ktorú spomínate, je naozaj textový skvost....
Súhlasím s príspevkom p. Semana...plakali sme, že tabuľka v direktóriu je stále tá istá, teraz máme nové DPK a nejak to v prenosoch nie je vidno, česť výnimkám. Aj v 1. časti pôstu je tam vybratých dosť piesní z JKS, je z čoho vyberať!!! U nás už ľudia pochopili o čom je prvá časť pôstu...a vôbec sa nečudovali keď som hral napr. na OF 247/4 alebo 253/4,5 a dalo by sa ďalej veľa vymenovať piesní, ktoré sú uvedené v DPK. Vďaka p. Podperovi!
Môj výber z DPK na 2. pôstnu nedeľu bol:
IN: 116/1
OF: 215/7
COM: Toto je môj milovaný Syn (nová tvorba)
GR: 484/2
záver: 352
chcelo by to nejaký biskupský list, alebo niečo... čo by kňazi prečítali na kazni, aby sa aj ľudia do toho dostali, lebo sú na niečo dlhé roky zvyknutí... a nevedia o novej tvorbe, novom rozdelení a tak... aby im bolo jasné, prečo taký výber piesní.. a potom by sa aj organistom ľahšie vyberali piesne. Viem podľa našich doma... len čo zahrám niečo neznáme, už je oheň na streche...
Práve si čítam konštitúciu 2. vat. koncilu o posvätnej liturgii (Sacrosanctum concilium) a zaujala ma táto veta:
Citácia:
Rozhlasové a televízne prenosy liturgických úkonov
20. Rozhlasový a televízny prenos posvätných úkonov, zvlášť pokiaľ ide o svätú omšu, sa má diať taktne a dôstojne pod vedením a so zárukou vhodnej osoby, ktorú na túto úlohu určili biskupi.
Z tohto mi vyplýva, že by niekde mal byť celoslovenský ceremoniár určený biskupmi z KBS ktorý by bol zodpovedný ze prenosy (čo sa týka teda hlavne administratívy) a zároveň v každej diecéze by mala byť tiež zodpovedná osoba (určená diecéznymi biskupmi). Chápem to dobre alebo som iba utopický ??
--------------
A čo sa týka DPK:
Zavádzanie výberov z DPK do praxe chce veľa odvahy, najmä tam, kde sú tradície silné a pevné. Ale stačí použiť zdravý rozum a všetko bude dobré
Už som reagoval na tému Polnočná z Dómu sv. Alžbety 2011.
Hudci neboli vpustení (nepekné sloveso), ale pozvaní (pekné sloveso) a to najvyšším liturgom, arcibiskupom.
Ak sa on, ako hlava, rozhodne celebrovať polnočnú liturgiu spôsobom, ktorý zvýrazňuje ľudový ráz, môže mu niekto principiálne niečo vyčítať? Veď podobne sa napr. inokedy rozhodne pre hudbu W. A. Mozarta. Vtedy by mali nabehnúť všetci členovia folklórnych súborov a "zvoziť to" ?
Nakoľko bolo jeho rozhodnutie plne v jeho kompetencii, nie je potrebné teoretickými úvahami vstupovať do jeho svedomia, netreba narúšať základný princíp.
Veď v prvom rade to bola naša košická liturgia, a liturgia je liturgia, prenos je prenos (a nie plnenie ďalších želaní niekoho ...). Každý nech sa snaží na "svojom" ako najlepšie vie a vládze.
Myslím si, že košického pána arcibiskupa netreba natoľko podceňovať. Nezaslúži si to.
[quote="Mário"] Aj v 1. časti pôstu je tam vybratých dosť piesní z JKS, je z čoho vyberať!!! U nás už ľudia pochopili o čom je prvá časť pôstu...a vôbec sa nečudovali keď som hral napr. na OF 247/4 alebo 253/4,5 a dalo by sa ďalej veľa vymenovať piesní, ktoré sú uvedené v DPK. Vďaka p. Podperovi! quote]
Na mňa boli sťažnosti prečo som hral pred 2 týždňami ako omšovú 243, pričom textovo hádam ani neexistuje lepšia omšová pieseň na prvú časť pôstu. _________________ Michal Bisaha-exorganista
Tak to už záleží na spolupráci kňaza a organistu. Ja som sa s pánom farárom rozprával, ešte keď bolo prvé DPK (minulý rok - Veľkonočné obdobie), rozdiskutovali sme to a od vtedy idem podľa DPK. Od ľudí som sťažnosť nemal, pretože na výveske pred kostolom bol oznam o novom DPK a používaní piesní...možno, že medzi sebou si aj povedali, ale inak to ide. Myslím, že najviac tu záleží na spolupráci kňaza a organistu.
Zaregistrovaný od: 31. 10. 2007 Príspevky: 90 Bydlisko: Bratislava
Zaslal: 05 03, 2012, 16:04 Predmet:
Akoze nic v zlom, ale tie nove antifony, ktore som videl, su zvacsa krkolomne. Navyse vacsinu spieva kantor, co je dost neliturgicke. Ja som za hymny, v ktorych sa zapoji cele zhromazdenie.
Apropo: Adoremus Te mi do dnesneho dna este neprisli 2 cisla za minuly rok a to som uz aj urgoval a dostal prislubenie o napravu. _________________ Michal Sýkora, Kostol sv. Arnolda Janssena v Petržalke
Myslim, že tie antifóny nie sú až také "krkolomné". Túto nedeľu som hral na príj. Toto je môj milovaný Syn a bol som milo prekvapený: ľudia si hneď všimli, o čo ide (organistov je nás viacero a ľudia moc nie sú zvyknutý na takýto typ spevu), že to po predspievaní majú zopakovať a potom opakovať aj po veršoch. A vôbec nemali problém s tým, že ja tá antifóna trochu dlhšia a má aj trochu zložitejšiu melódiu. Naozaj som išiel na omšu s očakávaním, ako sa ľudia zbadajú a zistil som, že s tým vôbec nemajú problém. - Toľko môj postreh.
Veľmi dobré by však bolo, aby o takomto niečom vedeli aj kňazi, takisto ľudia (ten pastiersky list by bol fakt vhodný) a v prvom rade aj organisti (Už som spomínal, sme viacerí a neviem, či u nás niekto iný okrem mňa vôbec vie o DPK (nespomínam už samotné praktizovanie!))
Re - Apropo: Čo ja viem, tak mne neprišlo AT asi len posledné číslo (nie som si istý, musel by som pozrieť). Posledné číslo, ktoré mi prišlo bolo s Adventným a Pôstnym DPK - ak sa nemýlim. _________________ Ľubomír Zelenák
Myslím, že s DPK sa urobil veľký posun vpred. Ja osobne som ho rád privítal, a veľmi mi uľahčuje život.
Vybrať spevy na pôstne nedele už nie je problém, problém mne osobne robia ešte omše cez týždeň v prvej časti pôstneho obdobia, hlavne spev na úvod a obetovanie.
Hravam: 173 (2,5), 151(1,2) + antifony, smutné je, že keď zahrám Ráč náš Pane zbaviť, Tu skrušený v prach padáme, tak reakcia ľudí je, či už ani pôstne piesne neviem zahrať keď hrám "cezročné".
Ľuďom treba vysvetliť, že piesne v JKS sa dnes už nemôžu deliť presne len na napr. pôstne, omšové, atď. Ja som práve dnes hral 256/1 a spievali "ostošesť" a nikto sa nesťažoval.
Myslím, že čokoľvek napíšem, bude to už len mlátenie prázdnej slamy, no predsa:
Viliam Gurbal napísal:
Už som reagoval na tému Polnočná z Dómu sv. Alžbety 2011.
No nie v takom rozsahu...
Viliam Gurbal napísal:
...celebrovať polnočnú liturgiu spôsobom, ktorý zvýrazňuje ľudový ráz, ...
Aký je to ľudový ráz liturgie? Taký ako rockový ráz, detský a mládežnícky? Môžeme mať aj inokedy liturgiu s ľudovým rázom?
Viliam Gurbal napísal:
Veď podobne sa napr. inokedy rozhodne pre hudbu W. A. Mozarta. Vtedy by mali nabehnúť všetci členovia folklórnych súborov a "zvoziť to" ?
Lirugickú hudbu charakterizuje:
1. posvätnosť
2. správnosť foriem (porov. Musicam Sacram č. 4a, Mottu proprio Pia X., čl. 2)
Podľa tejto analógie pritiahnutej za vlasy ak teda ľudová hudba s akordeónmi tieto atribúty spĺňa, tak ju pokojne použime aj počas roka. Stačí že bude v texte niečo o Bohu... ("Jaj, Bože, co robic..." - téma: prosba o Božiu pomoc). Zaujímavé, že z Vatikánu som doposiaľ nezaznamenal nijaký ráz liturgie.
Viliam Gurbal napísal:
Veď v prvom rade to bola naša košická liturgia, a liturgia je liturgia, prenos je prenos (a nie plnenie ďalších želaní niekoho ...). Každý nech sa snaží na "svojom" ako najlepšie vie a vládze.
OK, tak podľa tohto si vytvorme každý "svoju liturgiu". Bude Košická, Bratislavská, Banskobystrická a bude pekne... Len ich prosím, neprenášajme do éteru.
Prenos nie je plnenie želaní (ja osobne nemám žiadne až na požiadavky na posvätnosť a kvalitu), ale mal by spĺňať isté atribúty ako vzorová liturgia po všetkých stránkach "aby cez nádheru hudobného diania 'ľahšie povznášala myseľ k výšinám' a takto aby sa 'celé slávenie stalo zreteľnejším predobrazom nebeskej liturgie vo svätom meste Jeruzaleme'." "V liturgii nemá miesto primitívna, banálna a duchovne prázdna tvorba a vedomé 'podkladanie sa' k úrovni ľudí s nedostatočne rozvinutým vkusom." porov. LS I
Pán Seman,
nenapísal ste nič nové, nič také, čím by ste mohol najvyššieho celebranta - košického arcibiskupa týmto poučiť, teda myslím tu najmä citácie z MS.
Termín "ľudový ráz" Vám rád vysvetlím, používal sa práve pri dohadovaní hudobnej stránky liturgie, o ktorej sa tu bavíme. Má sa tu na mysli liturgia, pri ktorej bude spievať v prvom rade a v najväčšej miere boží ľud. Berte to, ako náš pracovný termín, nič viac.
Každý človek a každé stvorenie má právo chváliť svojho Stvoriteľa, ako najlepšie vie a cíti, čiže na svojej úrovni. Jednoduchý slovenský ľud vytvoril veľmi bohaté "ľudové" duchovné dielo, ktoré síce nedorástlo všetkým požiadavkám MS, ale je úprimné a vďaka nemu dnes máme aj hodnotné duchovné prejavy. Vyššie veci vznikajú z nižších. Kvalita je špička, ktorá vyrastá zo širšieho základu veci pod sebou jednoduchších a čo je dôležité - má v nich svoje korene, alebo je priamo na nich postavená. To vedia pravdepodobne len skutočne múdri ľudia. Tým nesmerujem tam, aby som tvrdil, že do košickej katedrály počas prenosu môže prísť hocikto čítať, spievať, hrať... Chcel by som sa však zastať rozhodnutia, ktoré urobil náš arcibiskup. Nie je to žiaden domased, a videl už mnohé veci pri liturgii vo svete. Napr. v Afrike majú liturgiu obohatenú o domorodé prvky (a hodne vzdialené rímskej), prečo by sme na Slovensku nemohli ukázať niečo podobné? A prečo by o tom "čo kedy a kde?" nemohol rozhodnúť arcibiskup, ak chce? Pevne verím, že to urobil preto, lebo je nielen niečo vie, ale aj cíti.
Nenapísal som to preto, aby som Vás, pán Seman, nejako silou-mocou presviedčal, nie kvôli Vám. Kvôli ostatným čitateľom, aby pochopili, že nie vždy stačí mať vedomosti pri jednaní s autoritou. Niekedy treba len jednoducho - poslúžiť jeho predstave. Na to sa tu často zabúda.
A nebojte sa, vždy si môžete pri prenose z Dómu sv. Alžbety ten prijímač vypnúť.
Plne súhlasím s kolegom Semanom.
Je neuveriteľné, aký "cirkus" sa robí pri omšiach.
Mohol by som tu dať mnoho ukážok.
Aká má byť v liturgii hudba? Nemá to byť náhodou hudba posvätná, vznešená, majestátná hodná úcte Boha? Alebo je sv. omša nejakým "kultúrným " podujatím, kde sa môže spievať a robiť čo chce?
Po 1990 roku sa začalo aj u nás s "modernizáciou " v liturgii, podľa "vzoru" krajín západnej Európy, kde nastal úpadok kresťanstva, návštevnosť kostolov je slabá, kde kostoly sú poloprázdné až prázdné, kostoly vypredávajú k svetskému využitiu – aby se z nich staly hotely, restauracie, knižnice – alebo ich dávajú protestantom, ( som v Edinburgu videl starobylý kostol zmenení na reštauráciu)schizmatikom a muslimom ( rok 2011 kostol zo 16 storočia zmenení na mešitu v Palerme), čo viedlo k vymysleniu detských a mládežníckých omší, kde nastala, ako to už tu bolo nazvané, hotová liturgická divočina.
Začalo sa znižovanie na úroveň detí, ktoré spievali úplné gýčoviny, ukazovačky, gitarovky, ako keby boli niekde pri táboráku. Mládežky to isté, gitarovky, bubny, " moderný, rockový, populárný štýl", ako keby sme toho nemali z rádia a televízie dosť, ešte aj v kostole počúvať ten "moderný rámus". To sa nemôžu stretávať mimo omše a tam spievať čo chcú?
To je nejaká "extra" výsada byť deťmi a mladými?
Ako učíme deti a mládež k posvätnosti liturgie a k posvätnej hudbe?
Prečo sa píšťalový organ nahrádza gitarami, bubnami, a pod.?
Organ, ako vznešený nástroj bol používaný pri ceremóniach na cisárských a kráľovských dvoroch dávno pred kresťanstvom ako nástroj hodný cisárského a kráľovského majestátu.
Veď mohli používať citary, lutny a pod. nástroje, ale len organ dosahoval takú úroveň.
Veľmi dobré a poučné prednášky o posvätnej hudbe mal Vladimír Kopec, keď som bol v Nitre, za čo mu ďakujem.Tie by si mali vypočuť v prvom rade kňazy.
Po celé storočia viedli rodiča svoje deti k úcte k sv. omši, nepotrebovali nejaký"špecialný" prístup a účasť na sv. omšiach bola veľká.
Pozeral som ukážky z pravoslávnej liturgie z Ruska, oni si stále zachovávajú svoju liturgiu a nemenia ju,( Ruští pravoslavní jsou trvale velmi tradiční. Dnes se bojí Římské Církve, protože viděli koncilní revoluci v Církvi. Myšlenka, že by měli dovolit, aby se totéž stalo s jejich tradicemi, je pro ně nesnesitelná.
Když jsem byl v Rusku, jeden velmi vzdělaný Moskvan mi vysvětlil: kdybyste v Rusku změnil třeba jen znění modlitby v liturgii, bylo by to považováno za rovnocenné s herezí. Pravoslavní věřící by se proti tomu vzbouřili, takové změny by odmítli. Viděli ale, že v Římské Církvi byl proti změnám jen velmi malý odpor. /z rozhovoru pátra Paula B. Kramera/ )
neprispôsobujú "modernej" dobe, žiadná detská, mládežnícká "extra liturgia a účasť je veľká aj mladých a detí.
Tu je malá ukážka: http://www.vesti-moscow.ru/rnews.html?id=45356 http://www.tv-soyuz.ru/videonews/eparhy/at19017
Náhodou som našiel správu, kde wiedenský arcibiskup Schonborn zvolal tlačovú konferenciu:
Atila Sinke Guimarăes
Kardinál Christoph von Schönborn, vídeňský arcibiskup a upřednostňovaný učedník Benedikta XVI., svolal na 16. ledna 2012 tiskovou konferenci, aby oznámil, že katolická Církev stojí na pokraji radikální vnitřní změny. Tato slova, pocházející od někoho, kdo je považován za „konzervativního“ kandidáta papežství, si vyžadují zvláštní pozornost. Níže podávám výčet hlavních Schönbornových bodů:
· Církev, na níž byli rakouští katolíci zvyklí, je „věcí minulosti“.
· „Nastal čas mnohem vážněji, než jsme doposud činili, čelit změnám, které se ve společnosti udály.“
· Druhý vatikánský koncil již poskytnul podnět pro začlenění Církve do svobodné společnosti, ale ještě zbývá udělat spoustu práce, která změní podstatu Církve.
· „Dnes žijeme v kultuře svobody, což je velmi dobrá věc, protože jsme-li svobodní, jsme nejvíce jako Bůh.“
· „Svoboda je nejlepším počátečním bodem pro zabezpečení, důvěru a posílení Církve budoucnosti – která bude vypadat docela odlišně od Církve, jíž jsme doposud znali.
· Ve svobodné společnosti s jejími četnými možnostmi bude Církev jen jedním hráčem mezi mnoha jinými.
· Farnosti budou ve své struktuře rozlehlejší a „tenčí“.
· „Nemyslete si, že tento [nový odklon] je pro mě jako biskupa za něj zodpovědného nicotnou záležitostí. Znamená to říci sbohem Církvi svého dětství ... Ale realita nám nedává žádnou jinou možnost.“ (The Tablet, 21. ledna 2012, str. 27)
Kardinál Schönborn tedy katolíkům říká, že se sama „podstata Církve“ bude velmi brzy měnit, aby se stala „svobodnější“, podobnější světu a měla „tenčí“ strukturu. Každý z těchto bodů je otevřený interpretaci, co znamená, a jak bude realizován.
Pán arcibiskup je asi úplne mimo realitu.To čo plánuje urobiť? To chce cirkev úplne z ultramodernizovať? Aby úplne splynula s "modernou" dobou?
Čo je zodpovedné za tento úpadok?
To si ale pán arcibiskup asi nechce priznať. Za tým je "modernizmus" a tá "sloboda", ktorú spomína.
Realita nám dáva jedinú možnosť, a to návrat k tradícii, tak, ako to už robia v USA a Francúzku.
Inak nastúpi islam!
Časy uvádzané v GMT + 1 hodina Choď na stránku 1, 2, 3Ďalší
Strana 1 z 3
Nemôžete odosielať novú správu do tohto fóra Nemôžete odpovedať na správu v tomto fóre Nemôžete upravovať svoje príspevky v tomto fóre Nemôžete mazať svoje príspevky v tomto fóre Nemôžete hlasovať v tomto fóre
a nikto sa nesťažoval.
