Zaslal: 25 04, 2015, 14:41 Predmet: akordeón pri omši
ahojte páni organisti,liturgisti,aj tí,čo išli len tak okolo..chcem sa opýtať,či miesto organu môže občas doprevádzať spev aj harmonika/akordeón.
chodím do folklórneho súboru a volávajú nás aj na sv.omše občas spievať.
kde organista nepozná naše piesne(samozrejme duchovné),tak náš harmonikár zahrá na harmonike...mariánske,k Bož.srdcu a pod.
je to veľká chyba???
Zaslal: 25 04, 2015, 20:33 Predmet: Re: akordeón pri omši
MartinJursa napísal:
ahojte páni organisti,liturgisti,aj tí,čo išli len tak okolo..chcem sa opýtať,či miesto organu môže občas doprevádzať spev aj harmonika/akordeón.
chodím do folklórneho súboru a volávajú nás aj na sv.omše občas spievať.
kde organista nepozná naše piesne(samozrejme duchovné),tak náš harmonikár zahrá na harmonike...mariánske,k Bož.srdcu a pod.
je to veľká chyba???
Organ do liturgie patrí, to neznamená, že sú ostatné nástroje "zakázané", pri vhodnom výbere skladieb, resp. piesní a pri hre na "úrovni" vedia iné nástroje pekne oživiť liturgiu. Na margo videí, hlavne to z Afriky, je to ich kultúra, inak prežívajú vieru, netreba zbytočne skostnatene posudzovať že je to "škandalózne" a nemá taký tanec pri omši u nich čo hladať....
Zaslal: 28 04, 2015, 11:46 Predmet: Re: akordeón pri omši
[quote="Pampeliska"][quote="ReneHumaj"]/quote]
Pri mojej dlhoročnej praxi organistu som prišiel k poznatku, že práve tí, ktorí
vyhľadávali kadejaké "oživenia a spestrenia" vo sv. omši, či už pri prvom sv. Prijímaní svadobnej, primíčnej, pohrebnej, jubilejnej, vianočnej, "hodovej", za veľmi krátky čas svoje chvíľkové nadšenie opustili. Kostol im už teraz nič nehovorí.
Buď sa rozviedli, alebo opustili povolanie, alebo odišli do "hudobného" neba, alebo prebrali ďalšie súčasné pohanské zvyky.
A "chudák" organista zostal so svojimi klávesami sám. S ním ostala len hŕstka veriacich, ktorú mladí z nevedomosti(nevedia čo robia) nazývajú "tetkami."
Ale to sú naši kmeňoví veriaci, ktorí "skúsili a presvedčili sa aký dobrý je Pán" a ktorí znášajú spolu s nami horúčosť dňa a nepotrebujú "osvieženie" vo forme gitarky o 3-och akordoch(hoci sám som vyrástal s gitarou) alebo inej senzácie.
Ich "osviežením" je Pán Ježiš, ktorý sa za nás znova a znova obetuje vo sv. omši
a ktorého môžeme denne prijímať. Ich "senzáciou" je skutočnosť Premenenia a nie to,
že Janko s Marienkou pekne spievali dvojhlas pri Jožkovej gitare.(hoci aj oni si zaslužia pochvalu.) Ale po chvíli všetci odídu. Tu by sa aj nás Pán Ježiš opýtal: "A kde sú ostatní? Kde odišli?" "Aj vy chcete odísť?"
Nezamieňajme si poradie dôležitosti. Sv. omša je vrcholom liturgie a v našich končinách a kultúre nestrpí výstrelky, ktoré v inej kultúre sú normou.
Naši predkovia s nadšením spievali omšové piesne s organistom. S harmonikou a ľudovou hudbou spievali a tancovali po večeroch na humne a po obci. Cítili, že sa to nepatrí v kostole, to sa im ani nemuselo prizvukovať.
V mojich začiatkoch pri sv. omši znel taký spev ľudu, že sa kostol triasol. Povedali mi chlapi: "neboj sa, my budeme spievať, ty len pokojne hraj!" To bolo nadšenie. Predchodca kantor, absolvent Učiteľského ústavu v Sp. Kapitule mal tak vyučený ľud, že niektoré piesne, napr. vianočné, spieval celý kostol 3-hlasne: Dievčatá a ženy 1,2 hlas a muži na chóre 3-tí hlas. To bolo stereo, až mi zimomriavky prechádzali po chrbte! To bolo "oživenie" liturgie.(ako hovorí Schneider-Trnavský: čo veriaci, to kantor).
Ale to v škole sa deti neučili odrhovačky, ukazovačky, taborákové melódie, ale piesne JKS a hymnické piesne a po príchode do kostola im to nebolo cudzie, ako našim vysokoškolákom z UPC alebo stredoškolákom odchovanými rýchlokvasenými katechétmi(pre nich neplatia liturgické predpisy?). Rím.kat. náboženstvo nie je skupinkové, elitné, ale všeobecné, verejné v kostole. Teraz však cieľom je zapáčiť sa za každú cenu, čo najskôr. Systematická práca chýba. Tu je veľká výzva pre Kat. univerzitu v Ružomberku: koľko absolventov z nej už vyšlo, to predsa musí byť vidieť v praxi!
Ako môžeme chcieť aby dospelí veriaci spievali niečo iné, keď v základnej škole, strednej škole aj na vysokej škole v UPC nespievali nič iné len vlastnú, alebo prebratu, nám cudziu anglosaskú piesňovú tvorbu. Kde je naša Liturgická komisia, prečo nič nevychádza tlačou s oficiálným schválením? Internet nám povie, koľko neoficiálnych spevníkov koluje na webe. Okrem Lit spevníkov nevyšlo nič! a to už ubehlo 30 rokov od LS I. Všetko sa deje len skryte, polovičato, aj áno aj nie. Naša reč nech je áno, áno, nie, nie. Zopár ľudí si vyárendovalo miesto na hudobný názor, preto všetko stojí.
Chýba zdravá, odborne zdatná konkurencia, (alebo je umlčaná, alebo po sklamaniach zahnaná do kúta). Aká je úroveň Novej Tvorby? Dajú sa tie spevy zaspievať, zapamätať, keď nemajú melódiu, nápad, invenciu? Tí čo rozhodujú, predbiehajú sa v uverejňovaní svojich "diel", potľapkávajú sa navzájom po pleci, vyraďujú ostatné. Boli by sme prekvapení, keby sa uviedli autori, koľko mien by sa tam dookola opakovalo. Bližšia košeľa ako kabát na Slovensku. Ale je to krátkozraké a provinčné.
Koľko z nich by obstalo napr. v medzinárodnej konkurencii. U nás sme majstri sveta. Náš ľud cíti, že to nie je blízke nášmu naturelu. Umelé výtvory sú to. Kompozične možno aj vyhovujú, ale po melodickej stránke vôbec. Náš ľud vie čo je to melodická pieseň. Vedel to aj Sch.Trnavský.
Kňaz organistu málokedy pochváli, alebo sa mu poďakuje, alebo primerane odmení(česť výnimkám), ale gitarky zožnú pochvalu, a patričnú reklamu, ako by to na nich stalo a padalo všetko. To je len zdanie.
Mládež nepriúčame jesť chlieb každodenný( piesne overené vekmi a životom), ale dávame im len zákusky a koláče vo forme podenkových piesní, ktoré sa rýchlo prejedia. Koľko ja ich poznám a zozbieral som ich za svoje roky organovania!, ale teraz sa dá z nich upotrebiť len zopár. Márnosť nad márnosť a pýcha života. To všetko iné má miesto mimo sv. omše(akadémie, pobožností). Potrebný je zásah autority.
Hľadajme pravé hodnoty a zostávajme verní tradiciam sv. Matky Cirkvi.
Aktuálne hovorí v dnešných dňoch sv.Otec o ľudovej zbožnosti a jej veľkej úlohe pri zachovaní viery. Nepodceňujme ju, ani jej udržovateľov (tetky, babky). Učme sa od nich oddeľovať zrno od pliev. Nezavádzajme vplyvy cudzie nášmu naturelu. To je tiež jedná z príčin poklesu účastníkov bohoslužieb.
Albert _________________ Tu veriacim vyludzuješ tón, vedz, že nehráš len pre seba!
Vždy čisto, prosto, zbožne hraj, tak vznes ich ducha do neba!
(Nápis na starom organe)
Ukáž mi, ako spievajú tvoji veriaci
a ja ti poviem akým si organistom.
Zakázaný nie je žiadny nástroj, ale liturgická hudba má byť iná, ako svetská. V liturgických smerniciach sa píše, že nemá ani pripomínať svetskú hudbu (preto mnohí odsudzujú gitary a mládežnícke piesne).
Niekomu sa to môže zdať nedôstojné a vyrušuje ho to tak, že nabudúce pôjde do iného kostola alebo do krčmy. Inému sa to tak páči, že príde zase a dotiahne aj ďalších. A väčšine je to asi jedno.
Mňa osobne by akordeón rušil natoľko, že by som uprednostnil, keby sa na danej omši spievalo bez nástroja alebo vôbec. _________________ Jozef Timuľák
Rytmické nástroje nepatria do slávenia najsvatejsej kalvárskej obety pána Jezisa Krista. Kalvárská obet - sv. omsa nie je ziadná oslava, kde sa príde zabávat.
Jeden názor cloveka, ktorý hrával na gytare pri omsi:
Benjamin napsal:
07/05/2013 v 08:01
Dobrý den všem, především samozřejmě autorovi svědectví a p. Ignácovi. Mám svědectví vlastní. Hraní na kytaru bylo mým úkolem v kostele tak pět let. Cítil jsem se být součástí mše a přitom i dělal to, co mě baví. Dnes se této ‘čestné služby’ při obřadu vzdávám, především proto, že hraní na kytaru a vlastně všechny rytmycké nástroje odvádí pozornost od dění u oltáře. Jestli si to ‘dění u oltáře’ na NOM tu pozornost zaslouží, nebo ne, je jiná věc. Rytmická a harmonická hudba, která na tyto nástroje vzniká neni apriori ‘ďábelská’ a její hraní u táboráku, či při společenských událostech neshledávám jako problém. Potíž je v tom (a teď nemluvím jako psycholg či muzikolog, ale ze své vlastní zkušenosti), že rytmická harmonická hudba poutá pozornost, liberalizuje vnitřek člověka a fakticky odvádí od Boha. Tato slova a teze, kterým jsem se vždycky smál nakonec sám používám. A to připomínám, že k tomuto jsem v synchronizaci se ženou došel jako frekventant NOM.
Pan kolega Albert, nasiel som náhodou nieco o Cirkvi a marketingu, je to v taliancine, ale dá sa tomu rozumiet aj cez google prekladac.
Názov je: Chiesa e marketing: vince la tradizione
zaujalo ma to, lebo viem ze chiesa je cirkev, teda co má cirkev spolocné s marketingom? Ci nejde o to, aby zase nejako zaujali pri omsi roznými druhmi zábavy, no po precítaní som bol velmi prekvapený.
Píse sa, brazilskí biskupovia, ktorí velmi trpeli skutocnostou, ze v posledných troch rokoch klesol pocet veriacích o 35 %, sa obrátili o radu na marketingovou agenturu ALMAP. Jej prezident Alex Periscinoto ( http://prospercomunicacao.com.br/blog/media//2012/05/Alex-Periscinoto.jpg ) bol menovaný najlepsím marketingovým manazerom v Brazílii.
Biskupská konferencia Brazílie ocakávala od prezidenta úcinnu radu.
Výsledok bol prekvapujúci. Periscinoto ho predstavil zhromazdeným vyse dvesto biskupom a knazom. Povedat, ze ich expert na marketing sokoval, je málo. Nebola tu vobec rec o zivých farbách, pop-muzike a prisposobenej liturgii. Naopak…:
http://www.atfp.it/rivista-tfp/2015/233-marzo-2015/1061-chiesa-e-marketing-vince-la-tradizione.html
Chiese semi-vuote, ora di religione deserta, vocazioni sacerdotali ai minimi storici, pratica religiosa in caduta libera, giovani in fuga… Qualcuno sostiene che, per attrarre le nuove generazioni bisognerebbe “modernizzarsi”, cioè fare le cose che piacciono alla gente di oggi. Sarà vero? Invece, no. È vero, anzi, il contrario. Sentiamo la testimonianza, non sospetta, di un grande esperto in marketing.
Pochi paesi hanno sofferto tanto le conseguenze della crisi post-conciliare come il Brasile, dove il numero di cattolici è calato del 35% negli ultimi trent’anni. Qualche anno fa, preoccupati con l’emorragia di fedeli, i vescovi brasiliani hanno arruolato un’importante azienda di marketing, l’ALMAP, il cui presidente, Alex Periscinoto, era stato nominato “miglior marketing manager” del Brasile.
tu ako príklad uvádzam preklad z google prekladaca:
Kostoly semi-prázdny, teraz opustené náboženstvo, kňazské povolanie na historických minimách, náboženskej praxe vo voľnom páde, mladí ľudia na úteku ... Niektorí hovoria, že s cieľom prilákať mladšie generácie by malo "modernizovať", to znamená, že robiť veci ako ľudia dnes , Je to pravda? Namiesto toho, nie. Je pravda, práve naopak. Počuli sme, že svedectvo, nie je podozrenie, veľký odborník v oblasti marketingu.
Len málo krajín toľko trpel následkami pokoncilovej, ako je Brazília, kde sa počet katolíkov klesla o 35% za posledných tridsať rokov. Pred niekoľkými rokmi, zaoberajúca sa krvácaním veriacich, brazílskej biskupi zapísal významnú marketingová spoločnosť, ALMap, ktorého prezident, Alex Periscinoto, bol menovaný "najlepší marketingový manažér" z Brazílie.
Členovia výkonného výboru národnej konferencie biskupov Brazílie sa očakávalo Periscinoto rád o tom, ako nastaviť cirkevné pastoračnú, ktorý ponúka lepšiu imidž inštitúcie, aby zastavil krvácanie veriacich, ktorí z veľkej časti, sú prechodu do evanjelickej komunite.
Výsledok bol prekvapivý. Periscinoto predložila výsledky svojej štúdie, v prednej časti dvesto biskupov a kňazov spojených s pastoračnej. Chcete povedať, že oni boli šokovaní prejav odborníka v oblasti marketingu, to je málo. Možno, že očakáva, že mu poradil, aby maľovať kostolov v jasných farbách, s cieľom vniesť viac populárne hudbu, liturgiu aktualizované a tak ďalej. Namiesto toho, ...
"Prvý marketingový nástroj v histórii sveta, bol zvon - debutoval Periscinoto - a to bolo najlepšie. Keď hral, dosiahol nielen 90% obyvateľov, ale to zmenil osobné správanie. Vy ste potom vymysleli nástroj, ktorý sa stále používa v komerčnom marketingu. Hovorí sa tomu "display". Displej je niečo, čo použiť k zdôrazniť, navrhnúť niečo dôrazne verejnosti. Keď sú všetky domy boli nízke, môžete costruivate kostoly s vežami a vežami šesťkrát vyšší. To umožnilo okamžité uznanie cirkvi: je to tu!
Jozko, pokial viem, tak sú zakázané urcité nástroje ako je bubon, v niektorých predpisoch to je napísané.
V Motu proprio Pia X. z roku 1903 bolo v kostoloch zakázané používanie "...klavíru, jakož i nástrojů hřmotných nebo rozmarných, jako bubnu, bubínku, činelů, zvonků a podobně. "
Pokoncilové Musicam Sacram hovorí, že na prvom mieste je píšťalový organ a "Iné nástroje možno pri bohoslužbách pripustiť podľa úsudku a so súhlasom kompetentnej územnej vrchnosti, pokiaľ vyhovujú posvätnému úzu alebo sa mu môžu prispôsobiť, ak zodpovedajú dôstojnosti chrámu a sú veriacim naozaj na povznesenie.”"
Čiže ak usúdime a biskup nemá nič proti použitiu akordeónu, tak sa môže použiť. Ale už pri usudzovaní narážame na to, že nie je to až tak celkom vhodné. Ináč by sa to kolega nepýtal. A keď chceme byť svedomití, mali by sme kontaktovať príslušnú územnú vrchnosť a opýtať sa. _________________ Jozef Timuľák
Vrátim sa k mojim začiatkom organistu kedy som ako 13násť ročný zasadol za organ. Nepamätám sa na žiadny akordeón, gitaru a podobné nástroje. To sa písal rok 1982 - hlboký socializmus! Spievali sa len piesne z JKS, čiže omšová piesen sa spievala: Kýrie, Glória, Krédo, Ofertórium. Kostol praskal vo švíkoch, lavice a priestor pri laviciach bol plný, deti sedávali na schodíkoch pred obetným stolom, nikomu nevadilo že sa v kostole nekúri a je tam zima, ľudia spievali a zbožne sa modlili. Po mojom návrate z vojenčiny ma nahradili iný kolegovia (to bolo už po"slávnej nežnej revolúcii") dotyčný kolegovia začali využívať všetku možnú techniku: gitara, basová gitara, organ nahradili samohrajkou typu Yamaha a hlavne aby to malo sequencer kde bola možnosť nahrať skladbu ako orchester, chór sa zaplnil piesňami ktoré úplne odstavili spev ľudu!!! Tieto piesne nazvem odrhovačkami a ľudovkami, ktoré by mohli spievať niekde pri táboráku...
Za mojej 33 ročnej praxe som zistil že dnes už moji nástupcovia dávno skončili s "hraním", vytratili sa z kostola ako aj ostatný ktorí si mysleli že gitara a sequencer je to pravé čo patrí do liturgie. Ľudia pozabúdali piesne z JKS čoho výsledok pociťujem na vlastnej koži, ako náhle hrám z JKS piesne ktoré som hrával od mojich 13tich rokov dnes nevedia a veriaci tvrdia že sa nikdy nespievali!!! Čo ma prekvapilo najmä od ľudí ktorí ich spievali. Toto je výsledok ak aj samotný kňaz dopustí takúto reformu typu samohrajky!!!
Ešte treba veľa toho napraviť ohladne liturgie a výberov piesní, ale to musia urobiť kompetenté osoby - cirkevný hodnostári!!!
Akordeón do kostola áno, ale veľmi, veľmi opatrne.
Určite by som ním nehral celú omšu a určite nie sústavne.
Prvoradý je organ.
Keď som začínal s gitarou a detskými a mládežkami, dosť mi prekážalo, keď bola omša gitarovo/organová. Bol som zástancom urobiť omšu len organovo, alebo len gitarovo. Myslím tým všednú, nie slávnostnú, nedeľnú.
Hrávam stále, naučil som sa na organe. Pri detských som rád, keď organ hrá litrurgické, poprípade jednu dá normálne z JKS. Lebo...
1. Deti vedia, že je aj iná hudba ako gitarová (veľmi dôležité)
2. Omšu si nemôžeme sprivatizovať iba "detskú" aj ľud sa má zapojiť a naopak aj deti sa majú učiť JKS piesňam. A by ste sa divili ako deti schuťou spievajú, keď majú s kým.
Vrátim sa ku akordéonu. Tiež pôsobím v ľudovej kapele. Chystáme sa urobiť na hody omšu v "ľudovom" prevedení ale po dôkladnom výbere z JKS a naštudovaní notového materiálu. Neviem si prestaviť, že by sme odohrali napríklad 300 alebo 288 spôsobom ľudového duvaju. To by bolo nedôstojné...
I keď ovládam JKS piesne na gitare, nikdy som sa neodvážil doprevádzať ľud gitarou. Viem, že by ma stiahli dole. Radšej viesť bez organu, spevom ako nástrojom, ktorý nemá na to dispozície...
Nemôžete odosielať novú správu do tohto fóra Nemôžete odpovedať na správu v tomto fóre Nemôžete upravovať svoje príspevky v tomto fóre Nemôžete mazať svoje príspevky v tomto fóre Nemôžete hlasovať v tomto fóre
