 |
Francúzska duchovná hudba v bratislavskej Filharmónii |
|
Po Tridentskom koncile zostáva z veľkého počtu sekvencií v katolíckej liturgii len päť. Jednou z nich je stredoveká duchovná báseň Stabat Mater dolorosa (Stála Matka bolestná - dosl. preklad), ktorej autorstvo býva pripisované Jacoponemu da Podi (+1306). Poetický text získal modlitbe popularitu už v 13. storočí – v čase jej vzniku – a inšpiroval mnohých skladateľov.
Nebolo tomu inak ani v nedávnej minulosti. K slávnym menám autorov kongeniálnych zhudobnení básne, akými boli Palestrina, Pergolesi, Haydn, Schubert, Liszt, Verdi, Rossini, či Dvořák, tak pribudli napríklad Poulenc, Szymanowski, Penderecki a ďalší.
Jedným z najznámejších francúzskych zhudobnení textu Stabat Mater je práve kompozícia Francisa Poulenca (*1899 +1963). Dnes už bezpochyby hudobný klasik 20. storočia zvládol náročnú úlohu, ktorej riziko zväčšovala i početnosť a kvalita predošlých pokusov naozaj majstrovsky. Zachovaním vlastného hudobného jazyka a súčasným potvrdením, ba umocnením obsahu textu dosiahol skvelý umelecký účinok.
V hudbe je zreteľná práca skúseného majstra, vynikajúco orientovaného v problematike vokálnej kompozície a znalca obrovských výrazových možností ľudského hlasu. Napriek prípadným očakávaniam však Poulenc neexperimentuje za každú cenu. Jeho Stabat Mater naopak zaujme vedomým nadviazaním na bohaté tradície francúzskej hudby, počnúc Rameauom až po moderný šanzón. Veľkorysý, no viac ako vyvážene použitý vokálno-orchestrálny aparát je v diele rovnocenným pendantom odľahčenej tematickej práci.
Úvod francúzskeho večera v bratislavskej Filharmónii patril skladbe mladého Georgesa Bizeta – Symfónii C dur. Už pri počúvaní tohto raného diela iba sedemnásťročného autora bolo jasné, že filharmonici sú vedení a inšpirovaní skutočným majstrom. Jean-Claude Casadesus – francúzsky dirigent z Lille svojimi gestami a osobnosťou však oslovil rovnako orchester ako poslucháčov. Mladistvé dielo vyznelo v ponímaní Casadesusa haydnovsky vyvážene.
Bratislavské publikom nemá často možnosť počuť známe diela novšej duchovnej hudby francúzskej proveniencie. Skladby typu Honnegerovej Vianočnej kantáty, posledného oratórneho diela jedného z najväčších majstrov oratória v 20. storočí, u nás zatiaľ zelenú nedostávajú. Tento stav trvá i napriek takmer desaťročnej priaznivej situácii v tejto oblasti. Skutočnosť, že napríklad v Prahe sa obdobné diela uvádzali už v osemdesiatych rokoch, je príznačná. Poučenie do budúcnosti: šablónovitosť dramaturgie, ktorá často odrádza i „tvrdé jadro“ poslucháčov od návštevy koncertov, nie je dobrým riešením. Predvedenie Poulencovho Stabat Mater však rozhodne patrí medzi chvályhodné dramaturgické počiny. Poslucháči koncertu sa o tom presvedčili aj vďaka interpretom. Ich výkony vedené dirigentským majstrom Casadesusom ukázali, že v Bratislave je možné počuť dobrý koncert sakrálnej hudby. A nemusí tomu brániť ani fakt, že vznikla na opačnej strane alpských masívov.
Mário Sedlár
(AT 1/1999, s. 32)
|
Publikované: Wednesday, 18.07. 2012 - 13:58:31 Od: admin
|
|
| |
| Hodnotenie článku |
Priemerné hodnotenie: 5
Hlasov: 1
|
|
|
