| Kto je online |
Momentálne je 544 návštevník(ov) a 0 člen(ov) online.
Ste anonymný užívateľ. Môžete sa zdarma zaregistrovať tu
|
|
|
 |
Prelúdiá pre organ M. Sch. Trnavského |
|
Mikuláš Schneider-Trnavský ako organista, resp. skladateľ organových diel, vstúpil do análov slovenskej hudby troma prácami. Sú nimi zbierky Prelúdiá pre organ (1920), Kytica prelúdií pre organ (1930, rkp.) a Malé interlúdiá, op. 92.
Autorský zámer predpokladá ich využitie predovšetkým v rámcoch liturgickej praxe. Skladby je zväčša možné hrať počas bohoslužby ako krátke predohry, medzihry a dohry. Výber z nich je však tiež vhodný na zaujímavé obohatenie dramaturgie organového koncertu.
Podľa všetkého najviac kompozičných vlastností predznačujúcich koncertné uvedenie majú práve Prelúdiá z roku 1920 - najmä vďaka svojej bohatšej nástrojovej faktúre. I keď aj v tomto prípade, hoci ide o inštrumentálnu hudbu, sa dá len ťažko ubrániť dojmom, či úvahám o silnej inšpirácii, ktorou bol pre skladateľa ľudský hlas a vokálna umelecká interpretácia.
Prelúdiá pre organ (1920) po prvýkrát vydal Spolok sv. Vojtecha Trnava v Cirkevnom nakladateľstve Bratislava v roku 1954. Niekoľkodesaťročná nútená pauza vo vydávaní hudobnej literatúry tohto zamerania spôsobila, že napriek nepochybnému záujmu Prelúdiá znova vyšli až v roku 1998. Stalo sa tak v edícii Národného hudobného centra Bratislava. Editorom druhého vydania zbierky bol Stanislav Šurin.
V Prelúdiách je zreteľný spôsob práce, využitý zostavovateľom a harmonizátorom Jednotného katolíckeho spevníka. A to aj napriek tomu, že JKS vznikol o takmer dve desaťročia neskôr (prvé vydanie - 1937). Trnavský bol totiž s chrámovou hudbou a spevom ako regenschori takpovediac v neustálom kontakte. Prakticky sa tento kontakt prejavil napríklad aj v roku 1922 vydaním zbierky Modlitby a piesne.
V prípade Prelúdií je evidentná snaha autora o závažnejší, nielen inštruktívny, ale o primárne umelecký ráz skladieb. I to je zrejme jeden z dôvodov, prečo súčasní interpreti siahajú k rozsiahlym, či menším výberom z cyklu vrámci koncertného repertoáru.
Trnavského organové skladby všeobecne nesú citeľné znaky vplyvu a pôsobenia vokálnej zborovej faktúry na kompozíciu. Podobné vplyvy nie sú v hudobných dejinách ničím ojedinelým. Vie sa napríklad o Bachovom, alebo Franckovom prenášaní prvkov organového registrovania do inštrumentácie. Reger, či Widor naopak symfonické prostriedky (aj vzhľadom na dobové trendy organového staviteľstva) adaptovali v intenciách hudby pre organ. Skutočnosť, že to nebolo na ujmu umeleckej presvedčivosti v dielach veľkých majstrov, ba skôr naopak, je zbytočné akcentovať...
Melodická invencia ako ju poznáme z mnohých Trnavského piesní, zborových kompozícií, či duchovnej vokálno-inštrumentálnej hudby vyznačuje väčšinu skladieb tejto zbierky. Jej muzikantská príťažlivosť a bezprostrednosť je však i tu podmienená spoločným účinkom so štrukturálnou a harmonickou zložkou.
Nová edícia prináša krátke curriculum autora ako aj celkovú charakteristiku skladieb. V závere je uvedená dispozícia veľkého organa v Dóme sv. Mikuláša v Trnave, kde Trnavský pravidelne účinkoval. Do rámca edície sú taktiež zahrnuté odchýlky od prameňa.
Vydanie Prelúdií pre organ Mikuláša Schneidera-Trnavského je pozitívnym príspevkom k zaslúženému oživeniu tvorby tohto významného slovenského majstra sakrálnej hudby v 20. storočí.
Mário SEDLÁR (AT 1/1999, s. 30)
|
Publikované: Wednesday, 18.07. 2012 - 14:07:25 Od: admin
|
|
| |
| Hodnotenie článku |
Priemerné hodnotenie: 5
Hlasov: 1
|
|
|
Súvisiaca téma
|
|
|
|
|
|
