|
Odišiel dobrý človek... |
|
Prof. Ivan Sokol 15.6. 1937 – 2.8. 2005
Vždy ochotný pomôcť, poradiť, požičať knihy, noty, nahrávky. Každému, bez rozdielov, bez výhrad – kolegovi, študentovi. A študent sa skutočne cítil ako mladší kolega. Aký potrebný je tento pocit... Organista – Profesor Ivan Sokol. Veľký umelec, reprezentant Slovenska v tom naozaj kultúrne vyspelom svete. Vzdelaný človek so širokým rozhľadom. Napriek prirodzenej dôstojnosti, umeleckej, pedagogickej autorite pôsobil skromne, na študentov až otcovsky. Veľmi dôležitá, ťažko dosiahnuteľná méta učiteľa Hudby...
Ivan Sokol po absolvovaní bratislavského Konzervatória (1957) študoval v rokoch 1961-65 na pražskej AMU. Stal sa laureátom medzinárodných súťaží, pedagogicky pôsobil na košickom Konzervatóriu (1964-76), kde založil organové oddelenie. Jeho košickými žiakmi sú Vladimír Rusó, Anna Zúriková či Emília Dzemjanová. Ivan Sokol koncertoval prakticky v celej Európe i v zámorí. Rozsah jeho repertoáru organovej literatúry bol priam nadľudských rozmerov. Ako prvý u nás nahrával kompletné organové dielo J.S. Bacha, ale tiež Mozarta, Mendelssohna, Francka, Brahmsa, Hindemitha, či Händlove organové koncerty. Slovenskí autori venovali Ivanovi Sokolovi množstvo skladieb, ktoré premiéroval a uvádzal aj v zahraničí. Bol tiež horlivým propagátorom slovenskej hudobnej minulosti. Realizoval množstvo skladieb, zachovaných v archívoch či zborníkoch najmä východoslovenskej proveniencie. Za umeleckú a pedagogickú činnosť ho viackrát ocenili: udelili mu napr. Zlatý erb Opusu za nahrávku Bachových Triových sonát, Čestné občianstvo mesta Košíc, Cenu Frica Kafendu atď. Od roku 1995 pôsobil Prof. Ivan Sokol na HF VŠMU v Bratislave. Vychoval tu viacero hudobníkov najmladšej generácie. Jeho bratislavským absolventom je napr. organista a pedagóg, zakladateľ Bachovej spoločnosti na Slovensku Stanislav Šurin. Prof. Sokol viedol od roku 1996 organové interpretačné semináre na VŠMU. Delil sa tu o svoje skúsenosti, poznatky so všetkými poslucháčmi organového oddelenia. A bolo s čím sa deliť. Napríklad len množstvo a kvalita materiálu (CD, noty, knihy), ktoré dával k dispozícii, sú často ešte dnes pre našinca ťažko dostupné. Ale bol to najmä jeho šarmantný štýl, ktorým semináre viedol, otvorenosť, priateľskosť, už spomínaná kolegialita – skutočná, úprimne cítená a ako taká iste i prijímaná. Semináre Prof. Sokola boli jednou z disciplín na mojej Almae Mater, na ktoré som sa vždy tešil. Určite nielen ja. Odišiel dobrý človek. Ako takého, učiteľa – dobrého človeka – si ho pamätám z času štúdia na bratislavskej VŠMU i z neskorších stretnutí. Určite nielen ja... Ďakujem, pán profesor!
Mário Sedlár (In: HŽ 9-10/05 s. 4, AT 3/05 s. 35-36)
|
Publikované: Thursday, 19.07. 2012 - 17:30:18 Od: admin
|
|
| |
Hodnotenie článku |
Priemerné hodnotenie: 0 Hlasov: 0
|
|
|