Kto je online |
Momentálne je 211 návštevník(ov) a 0 člen(ov) online.
Ste anonymný užívateľ. Môžete sa zdarma zaregistrovať tu
|
|
|
|
Ján Levoslav Bella: Skladby pre organ |
|
Ján Vladimír Michalko – organ Jozef Benci – bas Hudobné centrum 2006 HC 10011
Po vydaní notového materiálu s kompletným organovým dielom Jána Levoslava Bellu, prikročilo bratislavské Hudobné centrum k vydaniu cd-nosiča s podobným zámerom. Názov J. L. Bella/ Skladby pre organ tomu napovedá hneď na obale. Interpretom je jeden z odborných konzultantov novej notovej edície Ján Vladimír Michalko. Do dramaturgie je však zaradený aj vokálno-inštrumentálny titul, a to Bellova Missa brevis pre bas a organ, v ktorej je basovým sólistom predstaviteľ mladej speváckej generácie Jozef Benci. Nahrávka vznikla v roku 2006 na významnom bratislavskom romantickom nástroji firmy Rieger vo Veľkom evanjelickom kostole.
Prvé tri zaznamenané skladby sú prelúdiá menšieho rozsahu, bežne komponované na liturgické účely. Už v nich vyniká romantická farebnosť nástroja vrámci vhodne zvolenej registrácie a citlivé frázovanie opäť v intenciách romantickej zvukovej estetiky. Veľký slovenský romantik Bella však naplno rozvinul svoje organové majstrovstvo až v ďalšom diele nahrávky – Fantázii-sonáte d mol. Michalkov prínos akcentuje romantické línie Bellových fráz, rozhodujúcou je však farebná registračná práca a precízna zvuková výstavba každej z troch častí. Stojí za zmienku, že dielo mimo Bellovho rozhodujúceho pôsobiska - Sibine uviedol ako prvý významný dobový virtuóz Karl Straube, ktorému je Fantázia-sonáta venovaná. Práca interpreta so zvukom a farebnosťou veľkého romantického inštrumentu graduje v Chorálovej trilógii z roku 1917 a predovšetkým vo Fantázii Na cintoríne hrdinov z roku 1918. Obe vrcholné majstrovské diela spracovávajú evanjelické chorály, čo je príznačné v súvislosti s Bellovou ľudskou a napokon i profesionálnou umeleckou genézou. Preukazujú dôkladnú autorovu znalosť evanjelickej duchovnej piesne, využitú koniec-koncov nielen v jeho organovej hudbe, ale napríklad aj v duchovných kantátach. A dôkladná znalosť týchto spevov je počuteľná aj z registrácie resp. interpretácie hlavného organistu Veľkého evanjelického kostola v Bratislave Jána V. Michalka na „jeho nástroji“ – nesporné pozitívum nahrávky. Je však otázne, či zvukovo-režijne nebolo možné viac podporiť výbornú prirodzenú akustiku Veľkého evanjelického chrámu. Jedná sa však o jeden z mála nedostatkov, ktoré sa dajú novej nahrávke Bellovej organovej hudby vytknúť. Missa brevis, jedno z najčastejšie uvádzaných Bellových diel, prezentuje mladého slovenského basistu Jozefa Benciho, ktorý spieva vo výbornej forme. Svojim mohutným prejavom dodáva interpretácii punc romantickej zvukovosti asociujúci wagnerovské hlasy, avšak predsa s akcentom slovanskej muzikality. A práve táto kombinácia vokálnych prvkov sa zdá byť tou pravou pre hudbu nášho J. L. Bellu. Za zmienku určite stoja podrobné a erudované texty Jany Lengovej, ktoré uvádza buklet cd v trojjazyčnej jazykovej mutácii. Celkovo možno konštatovať, že recenzovaný nový produkt edičnej činnosti Hudobného centra určite zaujme nielen poslucháčov slovenskej resp. organovej hudby. Nahrávka poskytuje vierohodný obraz významnej časti Bellovho hudobného odkazu.
Mário Sedlár (HŽ 5/08 s. 36)
|
Publikované: Thursday, 19.07. 2012 - 19:27:05 Od: admin
|
|
| |
Hodnotenie článku |
Priemerné hodnotenie: 4 Hlasov: 1
|
|
|
Súvisiaca téma
|
|
|
|
|
|