Vyšiel druhý zborník štúdií o liturgickej hudbe v rámci výskumného projektu "Nová paradigma kresťanskej liturgickej hudby v slovenskom sociálnom prostredí" s názvom Vývinové osobitosti pestovania liturgickej hudby na Slovensku.

Editor: Mgr. Rastislav Podpera, PhD.
Vydavateľ: Ústav hudobnej vedy SAV
Miesto a rok vydania: Bratislava, 2007
ISBN 978-80-89135-18-9
Formát: B5, mäkká väzba, 252 strán, obrazový materiál

Predhovor

Slovenská liturgická hudba je na nových cestách. Zborníkom s podobným názvom, ktorý vyšiel roku 2000 (ruko­pis bol pripravený už roku 1994), sa začal rozvíjať seriózny záujem slovenskej muzikológie o vedecké zachytenie tohto mohutného žánru našej súčasnej hudobnej kultúry a pokra­čuje dodnes. O „nových cestách“ dnes možno hovoriť v súvislosti s novou paradig­mou zmýš­ľania o liturgickej hudbe v slovenskom prostredí. Tá sa presadzuje v národe, po desaťro­čia navyknutom na oklieštené a ochudobnené hudobné prejavy v bohoslužbe, len pozvoľna, no zdá sa byť nevyhnutnou. Nielen vtedy, keď sledujeme poslednú fázu slovenskej imple­mentá­cie liturgickej reformy, ktorá začala v 2. polovici 20. storočia, ale aj pod vplyvom novej socio-kultúrnej situácie, zmien hudob­ného vedomia obvyteľstva a prístupu k hudbe ako takej. Ak hovoríme o mohutnosti tohto žánru, máme na mysli jednak narastajúci rozmach, ktorý bol po skončení obdobia neslobody evidentný, a najmä skutočnosť, že o „nálepku“ liturgická hudba sa dnes uchá­dzajú hudobné prejavy od gregoriánskeho spevu až po štýly modernej populárnej hudby.

Čitateľovi sa dostáva do rúk druhý zborník trojročného projektu „Nová paradigma kres­ťan­skej liturgickej hudby v slovenskom sociálnom prostredí“ (2005 – 2007), na ktorom sa podie­ľal kolektív pracovníkov Ústavu hudobnej vedy SAV a Katolíckej univerzity v Ružom­berku.

Publikácia zahŕňa široké spektrum tém. Problematické okruhy, reflektované v jednotli­vých príspevkoch súvisia s odborným zameraním a špecializáciou autorov: G. Ragan – dejiny litur­gie a liturgickej hudby na Slovensku, R. Podpera – sociológia liturgickej hudby, J. Bednáriková – gregoriánsky chorál, S. Grich – štýlová analýza, N. Adamov – hudobná estetika, S. Šurin – píšťalový organ. Spoločným menovateľom predkladaných textov je výskum súčasnosti (na rozdiel od historického aspektu bádania, dominujúceho v minu­losti a vo väčšine okolitých krajín dodnes). Osobitný význam majú príspevky J. Laitlausa a R. Adamka: prvý uvažuje o hud­be v súčasnej liturgii cez prizmu antropologických teórií, druhý rozoberá aktuálne veľmi silný fenomén polyžánrovosti a polyštýlovosti liturgickej hudby.

Autori štúdií sa venujú bádaniu z pohľadu jednotlivých disciplín, prípadne konkrétnych tém hudobnej vedy a teológie dlhodobo. V tomto zmysle je možné očakávať v budúcno­sti ďalšie výstupy, aj vzhľadom na množstvo zhromaždených výsledkov výskumu, ktoré ešte neboli spra­­cované a publikované.

november 2007