| Kto je online |
Momentálne je 524 návštevník(ov) a 0 člen(ov) online.
Ste anonymný užívateľ. Môžete sa zdarma zaregistrovať tu
|
|
|
Vážení chrámoví hudobníci -
kantori, žalmisti, vedúci a členovia speváckych zborov, organisti, dovoľujeme si vás osloviť s prosbou o spoluprácu na celoslovenskom dotazníkovom prieskume o liturgickej hudbe, s akcentom na postoje k Jednotnému katolíckemu spevníku. JKS ako dôležité dielo slovenskej kultúry patrí už desaťročia medzi najspievanejšie piesňové zbierky a zaslúži si komplexnejší výskum z hľadiska muzikologického, sociologického i liturgického. Viaceré odborné aktivity sa už realizovali, vrátane celoslovenského dotazníkového prieskumu v rokoch 1992-1994. Naším zámerom je, aby sa teraz po dvadsiatich rokoch prieskum zopakoval. Porovnanie výsledkov z oboch prieskumov môže neskôr vysvetliť prípadné zmeny v postojoch i celkový vývojový posun, ktorý v tejto oblasti nastal.
|
|
 |
Príspevky: Výber spevov rieši nové Direktórium pre kantorov |
|
rastop nám odoslal(a) nasledujúci článok:
"
Z iniciatívy členov Hudobnej sekcie Liturgickej komisie KBS vznikol
súpis vhodného repertoára na tzv. procesiové spevy omše, t.j. na úvodný spev, na
prípravu obetných darov a na prijímanie. Bol zostavený na základe analýzy
liturgických textov a nahrádza doterajšiu tabuľku odporúčaných piesní na konci
direktória, ktoré každoročne vydáva SSV.
"
|
|
Dotazník o liturgickej hudbe pre pravidelných účastníkov liturgie, najmä chrámových hudobníkov, spevákov a klérus.
|
|
|
Salve 2/08 |
|
Milí čitatelia!
V ďalších číslach nášho časopisu Vás so súhlasom redakcie českej dominikánskej Revue pre teológiu a duchovný život SALVE chceme postupne zoznámiť s článkami špeciálneho čísla tohto časopisu (2/08), zameraného na hudbu a liturgiu. Redaktormi čísla boli Norbert Schmidt a Martin Bedřich. Číslo obsahuje o. i. tieto články:
J. Ratzinger: K teologickému základu liturgickej hudby
F. Kunetka SDB: Musica sacra alebo musica liturgiae sacrae?
F. Mennekes SJ: Organ a liturgia
W. Bretschneider: Vox clamantis – skladateľ Petr Eben
J.-R. Kars: Dielo Oliviera Messiaena a katolícka liturgia
A. J.-M. Lustiger: Úvahy nad dielom Oliviera Messiaena
Rozhovor s o. Mikulášom, novicmajstrom a kantorom v kláštore Sept-Fons:
Spev žalmov – ťažisko mníšskej modlitby, alebo Ako postaviť ofícium na nohy?
|
|
|
Medzi kultom a kultúrou |
|
Európske perspektívy liturgie v roku 2000
V roku 2010 ubehlo 10 rokov od avignonského zasadania CIMS (Consotiatio Internationalis Musicae Sacrae – Pontificio Instituto di Musica Sacra), na ktorej sa za Společnost duchovní hudby zúčastnili Jaroslav Eliáš a Pavel Svoboda. Nazdávame sa, že neuškodí znovu pripomenúť prejav vtedajšej predsedkyne Hudobnej rady pri Rade Európy Marlene Wartenbergovej.
|
|
|
Výročia významných skladateľských osobností |
|
Giacomo Carissimi
1605-1674
400. výročie
Taliansky skladateľ, pedagóg (jeho žiakmi boli o.i. Pietro Antonio Cesti, či Marc-Antoine Charpentier) a priekopník barokovej cirkevnej hudby, neviazanej na liturgiu. Od roku 1649 pôsobil v kostole sv. Marcela v Ríme. Písal pre intelektuálnu kongregáciu Oratoria del Crocefisso (oratorio = modlitebňa), uprednostňujúcu pasívne počúvanie latinských motet pred účasťou na speve láud v národnom jazyku. Tvoril v novom, afektovom dramatickom slohu, prevzatom z talianskej opery. Bol prvým veľkým tvorcom latinského oratória na biblické texty, s pružnou rytmikou recitatívov a pôsobivou deklamačnou účasťou zborov, ktoré uňho už majú dramatickú funkciu. Komponoval omše, motetá, ale tiež menej populárne cirkevné kantáty, v ktorých však naplno uplatnil svoje nápadité a často až experimentálne kompozično-technické majstrovstvo. Zachovalo sa 16 oratórií, napr.: Jefta, Jonáš, Baltazár, Judicium Salomonis atď.
|
|
|
Výročia osobností duchovnej hudby |
|
Guillame de Machaut
(c1304-1377)
700. výročie
Najväčší skladateľ (nielen) cirkevnej hudby svojho obdobia. Svetácky kňaz, básnik a skladateľ, označovaný aj ako „posledný truvér“ bol naplnený rytierskymi ideálmi, oživenými v poslednom rozkvete na dvore Henricha VII. Roku 1323 sa stal sekretárom kráľa Jána Luxemburského, jednej z najskvelších a najdobrodružnejších postáv neskorého rozkvetu rytierstva. Machaut sprevádzal kráľa Jána po jeho cestách Európou, bol s ním v Čechách, Poľsku, Litve, Taliansku atď. Neskôr slúžil na dvore francúzskeho kráľa Karola V. Posledné roky života strávil ako kanonik v Remeši. Zachovala sa jeho ľúbostná korešpondencia z pokročilejšieho veku s Péronne d´Armentieres s odkazmi na jeho spôsob tvorby a estetické náhľady (napr.: „Kto nekomponuje s citom, jeho prejav a hlas sú falošné...“ atď.).
|
|
|
Bachove lipské vianočné kantáty |
|
Collegium Vocale Gent
Philippe Herreweghe
Harmonia mundi/Divyd 2003
HMC 901781,2
V roku 2003 prišla aj na slovenský trh nahrávka Bachových lipských vianočných kantát BWV 97, 121, 133 a Magnificat BWV 243/a v Es dur. Kantáty (s výnimkou BWV 63 – pred 1716) i Magnificat pochádzajú z prvých dvoch rokov Bachovho pôsobenia v Lipsku (1723, 1724). Skôr vzniknutú kantátu BWV 63 však Bach uviedol na Vianoce 1723. Záver kantáty tvorí na tomto mieste neobvykle veľký zbor. Striedajú sa v ňom inštrumentálne medzihry s homofónnymi a polyfónnymi zborovými úsekmi. Podobne prvá verzia Magnificat (prepracovaná v rokoch 1728-31) zaznela na Vianoce roku 1723, kedy však – na rozdiel od BWV 63 - aj vznikla. Na nahrávke je doplnená štyrmi vianočnými hymnami, ktoré mohli slúžiť pri scénickom vianočnom uvedení diela. Kantáty BWV 91, 121 a 133 sú z roku 1724 – vznikli teda desať rokov pred Vianočným oratóriom.
|
|
|
Jozef Kumlík a Franz Schmidt |
|
Dirigent Cirkevného hudobného spolku v Bratislave
1801 – 1869
135. výročie
Cirkevno-hudobný život Bratislavy stratil časť lesku, keď prestala byť korunovačným mestom. Začiatkom 19. storočia zanikli šľachtické kapely a ťažisko pestovania hudby sa presunulo na spevokoly, komorné združenia a orchestre. Tie vznikali vrámci širokokoncipovanej činnosti spolkov rôzneho druhu a pôsobnosti.
|
|
|
Idealisti, realisti alebo vizionári? (Alebo?) |
|
|
Anketa o cirkevnej hudbe medzi poslucháčmi cirkevnej hudby na Hudobnej fakulte Vysokej školy múzických umení v Bratislave
|
|
37 článkov (4 stránok, 10 článkov na stránku)
[ 1 | 2 | 3 ]
|
|
|
|
|
| |
