| Kto je online |
Momentálne je 529 návštevník(ov) a 0 člen(ov) online.
Ste anonymný užívateľ. Môžete sa zdarma zaregistrovať tu
|
|
|
 |
Quo vadis, cirkevná hudba na Slovensku? |
|
Rozhovor s vedúcim Oddelenia cirkevnej hudby VŠMU v Bratislave Jánom V. Michalkom
Vysokoškolský študijný odbor Cirkevná hudba tvorí náročné interdisciplinárne a špecializované štúdium, vyžadujúce stredné odborné vzdelanie v cirkevnej hudbe na konzervatóriu. Tomu predchádza dlhoročná príprava napr. v klavírnej hre. Už uchádzač o štúdium cirkevnej hudby na konzervatóriu musí okrem štandardných muzikálnych a inteligenčných vlastností disponovať vývojaschopným hlasom, dirigentskými predpokladmi atď.
Profilujúce znalosti, získané štúdiom cirkevnej hudby sú z problematiky hry na organe a dirigovania. Okrem všeobecných hudobno-estetických, historických, pedagogických a teoretických disciplín štúdium tvoria prednášky, semináre a cvičenia z gregoriánskeho chorálu a semiológie, liturgiky, liturgickej hry, teórie liturgickej hudby, spevu (sólového i zborového), organovej improvizácie, repertoáru cirkevnej hudby, dejín a literatúry organa, interpretačného seminára, latinského a min. 1 svetového jazyka atď.
Štátne skúšky (Mgr.art.) v odbore cirkevná hudba, obnovenom v roku 1991 na konzervatóriách a r. 1995 na Hudobnej fakulte Vysokej školy múzických umení v Bratislave, sa prvýkrát konali v roku 2000 z predmetov: hra na organe, dirigovanie, estetika hudby, pričom diplomová práca pozostávala z umeleckého výkonu a teoretickej práce. Osnovy akreditovaného vysokoškolského štúdia vychádzajú z obdobných ustanovení na viedenskej Univerzite pre hudbu. V súčasnosti sa v SR cirkevná a koncertná organová hudba vyučuje na jedinej hudobnej univerzite – Vysokej škole múzických umení v Bratislave. Absolventov a poslucháčov tohto vysokoškolského odboru z celého Slovenska je spolu asi pätnásť.
Na zodpovedanie otázok z okruhu cirkevnohudobnej problematiky sme preto pozvali organistu, dekana Hudobnej fakulty Vysokej školy múzických umení v Bratislave, univerzitného profesora, ArtDr. Jána Vladimíra Michalka.
|
|
|
Palestrina, Markfelner, Capricornus |
|
Giovanni Pierluigi da Palestrina
(c 1525 – 1594)
410. výročie
Jeho tvorba je už stáročia vzorom prísneho slohu chrámovej hudby. Keď sa roku 1544 biskup z Palestriny stal pápežom (Július III.), pozval Palestrinu do Ríma, ako zbormajstra v Capella Giulia u Sv. Petra. Bol tiež organistom v San Giovanni Laterano, neskôr v Santa Maria Maggiore a opäť v Capella Giulia. Palestrinova hudba sa vyznačuje jasnosťou vedenia hlasov, krásnym svietivým zvukom a dokonalou technickou stavbou. Diela z neskoršieho obdobia sú jednoduchšie, kontrapunktická práca v nich ustupuje do pozadia. Písal prevažne duchovnú tvorbu: 105 omší, motetá, magnificat, ofertóriá, litánie, antifóny, lamentácie i duchovné a svetské madrigaly. V 19. storočí sa o palestrinovskú estetiku neúspešne pokúšalo (až na výnimky ako napr. Liszt) spočiatku obrodenecké hnutie v duchovnej hudbe - cecilianizmus.
|
|
|
Hector Berlioz 200. výročie |
|
(1803-1869)
200. výročie
Nezmazateľnú pečať duchovnej hudbe zanechal svojimi dielami tento syn lekára z francúzskeho Côte-Saint-André. Jeho monumentálny štýl ovplyvnil mnohých komponistov sakrálnej hudby od Liszta cez Mahlera až po Honnegera. Okrem komponovania bol činný aj ako dirigent, publicista a hudobný spisovateľ.
|
|
|
Yalské štúdie o sakrálnej hudbe (recenzia) |
|
Zborník Inštitútu pre sakrálnu hudbu Univerzity Yale, 2001 (editor: K. Rodgers)
Konkrétnymi i všeobecnejšími problémami sakrálnej hudby sa zaoberá najnovší zborník Inštitútu pre sakrálnu hudbu Univerzity Yale v New Haven (Conecticut, USA). Jeho príspevky zasahujú do problematiky historického výskumu, interpretácie, otázky štýlu, pedagogiky a v neposlednom rade praktického uplatnenia cirkevných hudobníkov.
|
|
|
Návrh štatútu titulárneho organistu |
|
Návrh Štatútu katedrálneho a titulárneho organistu rímsko-katolíckej cirkvi na Slovensku:
Funkcia organistu, na ktorú sa vzťahuje tento štatút, je umelecky autonómnou službou v rímsko-katolíckej liturgii. Jej legislatívne ustanovenie ako normatív nadväzuje a dovršuje bohaté slovenské tradície v tejto oblasti počnúc príchodom organa do katolíckeho kostola. Zároveň čerpá z aktuálneho a historicky podmieneného stavu v kultúrne vyspelých demokratických krajinách s kresťanskou tradíciou. Hoci sú vrámci nich menšie rozdiely, predsa podstata - systemizované miesto organistu vo významných chrámoch - je totožná.
|
|
|
Sociálno-pedagogické uplatnenie organovej hudby |
|
Zo sociálnych uplatnení organa je popri cirkevnej či hudobno-interpretačnej sfére zaujímavá predovšetkým oblasť pedagogická. Organová hudba však ovplyvňovala resp. vychovávala – a dodnes, hoci azda v menšej miere, vychováva – aj svojho poslucháča v priestore kostola. Často bez toho, aby si to uvedomoval, vytvárala uňho ako jeden z nemnohých hodnotných muzikálnych podnetov v minulosti hudobné povedomie, vkus, estetiku, ovplyvňovala komplexnú i individuálnu hudobnosť.Organ ako pedagogický hudobný nástroj bol resp. je unikátny a špecifický aj pri komparatívnom organologickom pohľade.
Podstatnou vlastnosťou, determinujúcou charakter hudobnej pedagogiky v dejinách európskej hudby, bola aj úloha organa ako rozhodujúceho nástroja continua (všeobecná hudobná pedagogika čerpala v dejinách z mnohých prameňov -
okrem histórie či teórie hudby aj z filozofie, estetiky a ich
subdisciplín, akcentujúcich hudobnú problematiku, v neposlednom rade
však i z hudobnej literatúry jednotlivých hudobných nástrojov). Z nej vyplývalo zjednocovanie vokálneho resp. inštrumentálneho znenia. Z hudobno-pedagogického a interpretačného hľadiska mal však organ predovšetkým jednu z rozhodujúcich úloh pri štúdiu novovzniknutej resp. novonaštudovávanej hudby so zborom v kostole – intonácia, súhra a pod. Nezanedbateľnou sa v tomto smere javí špecifická vlastnosť organového tónu. Svojim charakterom mal totiž spočiatku za úlohu napodobniť najdokonalejší hudobný nástroj – ľudský hlas. Prakticky neobmedzená dĺžka trvania tónu zabezpečila organu podstatnú výhodu v súvislosti s jeho pedagogicko-korepetičným účelom.
|
|
|
Zborník o katolíckom spevníku |
|
|
Zhruba posledných šesťdesiat rokov je Jednotný katolícky spevník naším bezpochyby najfrekventovanejším hudobným artefaktom. Túto vlastnosť mu prisúdilo jeho používanie v katolíckej liturgii na Slovensku. Frekvenciu termínu čo i len podobného „JKS“, v odborných hudobníckych a muzikologických kruhoch nedávnych desaťročí poznačila totalita. Jej trvanie sa navyše krylo s konaním a závermi 2. vatikánskeho koncilu
|
|
|
Objavenie Messe solennelle (1824) Hectora Berlioza |
|
Prológ.
Antverpy - obchodné, hospodárske a kultúrne centrum flámskeho Belgicka sú známe predovšetkým ako dôležitý tranzitný prístav (tretí najväčší v Európe, jeden z najv. na svete). Na sklonku 20. storočia sa v tomto meste, presnejšie v tamojšom dóme sv. Karla Boromejského, odohrala zaujímavá udalosť s významným kultúrnym dosahom.
Písal sa Mozartov rok 1991, keď učiteľ Frans Moors hľadal v dubovej truhle na organovej empore antverpskej katedrály jedno staré vydanie „Krönungmesse“. Našiel však niečo oveľa cennejšie. Objemný zväzok, na ktorého titulnej strane stálo: „Messe Solennelle A Grand Orchestre et à Gds Choeurs Obligès Par H. Berlioz, Eléve de M. Lesueur“ („Slávnostná omša pre veľký orchester a veľký zbor H. Berlioza, žiaka M. Lesueura“). V spodnej časti bolo inou rukou napísané: „La partition de cette Messe entièrement de la main de Berlioz m´a été donnée comme souvenir de la vieille amitié qui me lie à lui“ („Partitúru tejto omše, napísanú vlastnou rukou Berlioza, dostal som ako znak dlhoročného priateľstva, ktoré nás spája“), podpísaný „A. Bessems, Paris 1835“.
|
|
|
Nemecké duchovné kantáty pred Bachom |
|
(Tunder, Kuhnau, Bruhns, Graupner)
Deborah York, Susan Hamilton – soprán, Daniel Taylor – alt, Jan Knobow, Benoit Haller – tenor, Peter Kooy - bas
Collegium Vocale
Philippe Herreweghe – dir.
Harmonia Mundi/Divyd 2000
Interpretačná i vedecká prax dlhý čas obchádzala nemeckú vokálnu hudbu medzi Schützom a Bachom. Stále viac sa však ukazuje, že toto obdobie prinieslo umelecky prepracované a výrazovo silné diela, ktoré z pôvodnej fascinácie dodnes nič nestratili. Repertoár CD povstal z napätého poľa prísnej polyfónie renesancie a voľnej monódie, vznikajúcej začiatkom 17. stor. v Taliansku. Zlúčením starého a nového sa vytvoril svojrázny trpko-krásny hudobný jazyk, ktorý poskytol pôdu pre umenie J.S. Bacha.
|
|
37 článkov (4 stránok, 10 článkov na stránku)
 [ 1 | 2 | 3 ]
|
|
|
|
|
| |
