Otázky štýlu súčasnej liturgickej hudby

Druhý vatikánsky koncil (1962 – 1965) so svojou liturgickou reformou zastihol vývin európskej umelej hudby v období kultu postwebernovskej „Novej hudby” s jej príznačnou atonalitou, ametriou, dodekafonickými alebo seriálnymi technikami, momentovou formou, dôrazom na zvukovosť a pod. Pestoval sa avantgardný prístup k hudobnej tvorbe. Čoskoro, určite už v sedemdesiatych rokoch, sa rozvinula hudobná postmoderna s rozličnými návratmi k starej hudbe, poslucháčskej nenáročnosti, zdôrazňovanej hudobnej emocionalite, „objavu” nedávno odmietanej estetiky hudby neskorého romantizmu a návratom k nej ako „Retrowelle”. Simultánne prebiehal intenzívny vývin v oblasti džezu a modernej populárnej hudby: Džez bol povýšený z úrovne zábavnej hudby na vážne umenie par excellence, vývin rocku a folku prebiehal v mohutných štýlovo široko rozvinutých prúdoch. Školení skladatelia, ktorí sa podieľali na budovaní pokoncilovej liturgickej hudby, to nemali v tomto avantgardou poznačenom prostredí ľahké. Museli pripraviť hudobné riešenia mimoriadne prosté pre ľud, ale nie „školácke”. Považovali si za povinnosť vymyslieť nevšednú, umelecky hodnotnú hudbu, založenú na najstarších tradíciách duchovnej hudby, pritom dôstojnú, líšiacu sa od populárnej svetskej hudby. Museli si dávať pozor, aby požadovaná technická jednoduchosť neviedla k banálnym riešeniam.[1]

Pokoncilová liturgická hudba je polyštýlová. Uplatňujú sa tu hudobné formy, ktorých pôvod siaha do rozličných období dejín v rozpätí tisícročí. Zaujímavé je, že štýlové kontrasty v rámci bohoslužby sotvakto vníma. Spev kňaza na starobylé nápevy s odpoveďami veriacich, chrámové piesne z rozličných storočí, prednes tradičných liturgických textov v básnickej próze na nové nápevy – to všetko splýva na jednej úrovni zapájania sa veriacich do spevu so sprievodom organa, ktorého harmonizácie vychádzajú v ústrety hudobnému mysleniu a chápaniu typu klasickej harmónie. Striedanie hudobných prvkov rozličného pôvodu dnes vôbec nevadí. Šokujúcu žánrovo-štýlovú zmenu v praxi predstavuje skôr, keď sa pri bohoslužbe ozve zvuk iného hudobného nástroja než organa, modernejšie frázovaný spev mládeže a pod.

Po trojročnej stagnácii konečne ožila oficiálna webstránka slovenského Liturgického spevníka, ktorá bude pravidelne aktualizovaná. Na adrese www.spevnik.sk budú sústredené všetky informácie o LS, ako aj notový materiál. Plánujeme zvukové ukážky WMA alebo MP3.

Stránka nebude mať fórum. Verejná internetová diskusia, pravidelne sledovaná Redakciou prípravy LS, bude naďalej prebiehať na stránke www.organisti.sk. Kliknite na fórum "Nový liturgický spevník".

Otázky, návrhy a poznámky k LS môžete poslať aj priamo na spevnik@spevnik.sk.

10. 3. 2006, Redakcia prípravy LS

Ponúkame Vám opravené tri existujúce pôstne aklamácie pred evanjeliom so správne zhudobneným veršom. Vysvetlenie: V Liturgickom spevníku II (1999) máme v slovenčine tri rozličné zvolania: 1) Chvála ti, Kriste, Kráľ večnej slávy, 2) Sláva ti a chvála, Ježišu Kriste, 3) Sláva ti, Kriste, ty Božie slovo. Pri každom je verš zhudobnený podľa 6. gregoriánskeho tónusu. Šiesty tónus svojím charakterom tradične patrí do Veľkonočného obdobia. Túto redakčnú chybu, o ktorej niektorí zasvätenci vedia celé roky, sa pokúšame napraviť aspoň tým, že vám dávame k dispozícii správne zhudobnenie verša podľa 1. tónusu. Ten je charakteristický pre Pôstne obdobie. V prípade ďalšieho vydania LS II bude už zhudobnenie verša uvedené v 1. tónuse.

• Zvolanie pred evanjeliom I (92 kB)
• Zvolanie pred evanjeliom II (82 kB)
• Zvolanie pred evanjeliom III (86 kB)

Redakcia prípravy LS