| Kto je online |
Momentálne je 1679 návštevník(ov) a 0 člen(ov) online.
Ste anonymný užívateľ. Môžete sa zdarma zaregistrovať tu
|
|
|
 |
Sociálno-pedagogické uplatnenie organovej hudby |
|
Zo sociálnych uplatnení organa je popri cirkevnej či hudobno-interpretačnej sfére zaujímavá predovšetkým oblasť pedagogická. Organová hudba však ovplyvňovala resp. vychovávala – a dodnes, hoci azda v menšej miere, vychováva – aj svojho poslucháča v priestore kostola. Často bez toho, aby si to uvedomoval, vytvárala uňho ako jeden z nemnohých hodnotných muzikálnych podnetov v minulosti hudobné povedomie, vkus, estetiku, ovplyvňovala komplexnú i individuálnu hudobnosť.Organ ako pedagogický hudobný nástroj bol resp. je unikátny a špecifický aj pri komparatívnom organologickom pohľade.
Podstatnou vlastnosťou, determinujúcou charakter hudobnej pedagogiky v dejinách európskej hudby, bola aj úloha organa ako rozhodujúceho nástroja continua (všeobecná hudobná pedagogika čerpala v dejinách z mnohých prameňov -
okrem histórie či teórie hudby aj z filozofie, estetiky a ich
subdisciplín, akcentujúcich hudobnú problematiku, v neposlednom rade
však i z hudobnej literatúry jednotlivých hudobných nástrojov). Z nej vyplývalo zjednocovanie vokálneho resp. inštrumentálneho znenia. Z hudobno-pedagogického a interpretačného hľadiska mal však organ predovšetkým jednu z rozhodujúcich úloh pri štúdiu novovzniknutej resp. novonaštudovávanej hudby so zborom v kostole – intonácia, súhra a pod. Nezanedbateľnou sa v tomto smere javí špecifická vlastnosť organového tónu. Svojim charakterom mal totiž spočiatku za úlohu napodobniť najdokonalejší hudobný nástroj – ľudský hlas. Prakticky neobmedzená dĺžka trvania tónu zabezpečila organu podstatnú výhodu v súvislosti s jeho pedagogicko-korepetičným účelom.
|
|
|
Historické organy. Úlohy pre výskum, organárstvo, pamiatkové úrady a cirkvi |
|
(S. Šurin, J. Trummer, GaRT 2001)
Vďaka finančnej podpore programu „Akcia Rakúsko-Slovensko, spolupráca vo vede a vzdelávaní“ vydala v roku 2001GaRT, s.r.o. pre Bachovu spoločnosť na Slovensku zborník z rovnomennej medzinárodnej muzikologickej konfernecie Historické organy - úlohy pre výskum, organárstvo, pamiatkové úrady a cirkvi. Konferencia sa konala v Primaciálnom paláci v Bratislave, v dňoch 28.9. - 1.10. 2000. Treba podotknúť, že sa jednalo o prvú organologickú konferenciu na Slovensku. Hlavný podnet pre vznik podobného podujatia je zasväteným veľmi dobre známy – zlý stav ochrany historických organov u nás. Ide zrejme o jeden z hlavných dôvodov, prečo cirkvi ako väčšinoví vlastníci týchto umeleckých artefaktov, nemajú doteraz záujem finančne pokryť napr. organové novostavby. Kde nie je záujem o hodnotné veci staré, ťažko očakávať záujem o veci nové. A tak sme (opäť raz) jedinou krajinou regiónu, kde sa dnes organy jednoducho nestavajú. Veď načo aj, keď sa dá kúpiť digitál, v lepšom prípade doviesť otrasný nástroj z Nemecka.
|
|
|
Zborník o katolíckom spevníku |
|
|
Zhruba posledných šesťdesiat rokov je Jednotný katolícky spevník naším bezpochyby najfrekventovanejším hudobným artefaktom. Túto vlastnosť mu prisúdilo jeho používanie v katolíckej liturgii na Slovensku. Frekvenciu termínu čo i len podobného „JKS“, v odborných hudobníckych a muzikologických kruhoch nedávnych desaťročí poznačila totalita. Jej trvanie sa navyše krylo s konaním a závermi 2. vatikánskeho koncilu
|
|
|
TRNAVSKÉ ORGANOVÉ DNI 2001 |
|
Pod záštitou prezidenta republiky sa v dňoch 12.8. – 30.8. t.r. konal v Trnave na historickom kráľovskom nástroji Dómu Sv. Mikuláša (op. 1894 fa Rieger z roku 1912) šiesty ročník Medzinárodného hudobného festivalu Trnavské organové dni 2001 (TOD).
Usporiadala ho Bachova spoločnosť na Slovensku v spolupráci s mestom Trnava a Západoslovenským múzeom v Trnave.
|
|
|
Niekoľko poznámok k akustickým vlastnostiam organa a k jeho priestorovému umies |
|
|
Názov nasledovného textu napovedá, že jeho obsah sa nebude zaoberať problematikou tradičnej historicko-organologickej analýzy, s jej typickými atribútmi, východiskami a cieľmi. Potreba kompletnosti i komplexnosti vo význame analytických operácií by mala byť preto druhoradá. Pôjde skôr o výber niektorých, z pohľadu autora zaujímavých a určujúcich aspektov vývoja a estetiky organovej zvukovosti. Tento nesporne interesantný hudobný nástroj s obrovskou tradíciou vlastnej zvukovosti, prešiel totiž vo svojej histórii mnohými esteticko-akustickými, resp. akusticko-estetickými peripetiami. Ich viac-menej marginálne uvedenie a charakterizovanie chce interpretovi, no i poslucháčovi tejto hudby pomôcť pri lepšom orientovaní sa v historických, akustických a estetických danostich kráľovského nástroja.
|
|
|
Objavenie Messe solennelle (1824) Hectora Berlioza |
|
Prológ.
Antverpy - obchodné, hospodárske a kultúrne centrum flámskeho Belgicka sú známe predovšetkým ako dôležitý tranzitný prístav (tretí najväčší v Európe, jeden z najv. na svete). Na sklonku 20. storočia sa v tomto meste, presnejšie v tamojšom dóme sv. Karla Boromejského, odohrala zaujímavá udalosť s významným kultúrnym dosahom.
Písal sa Mozartov rok 1991, keď učiteľ Frans Moors hľadal v dubovej truhle na organovej empore antverpskej katedrály jedno staré vydanie „Krönungmesse“. Našiel však niečo oveľa cennejšie. Objemný zväzok, na ktorého titulnej strane stálo: „Messe Solennelle A Grand Orchestre et à Gds Choeurs Obligès Par H. Berlioz, Eléve de M. Lesueur“ („Slávnostná omša pre veľký orchester a veľký zbor H. Berlioza, žiaka M. Lesueura“). V spodnej časti bolo inou rukou napísané: „La partition de cette Messe entièrement de la main de Berlioz m´a été donnée comme souvenir de la vieille amitié qui me lie à lui“ („Partitúru tejto omše, napísanú vlastnou rukou Berlioza, dostal som ako znak dlhoročného priateľstva, ktoré nás spája“), podpísaný „A. Bessems, Paris 1835“.
|
|
|
Takmer reklama na Adoramus Te |
|
V jedno prázdninové sobotné ráno vybrali sme sa na cyklo-turistický výstup. Našim cieľom bol hrad Jelenec v Tríbečskom pohorí.
Nedajte sa pomýliť neobvyklým úvodom tohto textu (nazvime ho trebárs reportážny fejtón). Jeho téma s problematikou nášho časopisu zdanlivo nesúvisí – zdanie však občas klame. Myslíme, že ani náš príklad nebude výnimkou zo spomenutého pravidla...
|
|
|
Zriedkavá radosť z televízneho média |
|
(Záznamy klasickej hudby v programoch nemeckých televízií)
V nedeľňajšie dopoludnie 20. mája 2001 vysielali vrámci sviatočného koncertného programu nemecké televízie 3Sat a BW-SW spolu sedem skladieb klasickej hudby. Zasvätenci vedia, že toto množstvo nie je v spomenutom vysielacom čase žiadnou výnimkou. Väčšinou sa k nemu pridávajú minimálne ďalšie dva po nemecky vysielajúce tv kanály (napr. BR, WDR, ZDF atď.).
Pozoruhodnú kvantitu však (takisto väčšinou) zatieňuje ešte pozoruhodnejšia kvalita. Kvalita v najširšom význame - televíznej dimenzie - slova. Opäť je možné len vyzdvihnúť známu nemeckú dôslednosť, erudovanosť, nápaditosť, založenú jednak na cennej tradícii ale predovšetkým na aktívnom, iniciatívnom a precíznom prístupe k nej.
|
|
|
Nemecké duchovné kantáty pred Bachom |
|
(Tunder, Kuhnau, Bruhns, Graupner)
Deborah York, Susan Hamilton – soprán, Daniel Taylor – alt, Jan Knobow, Benoit Haller – tenor, Peter Kooy - bas
Collegium Vocale
Philippe Herreweghe – dir.
Harmonia Mundi/Divyd 2000
Interpretačná i vedecká prax dlhý čas obchádzala nemeckú vokálnu hudbu medzi Schützom a Bachom. Stále viac sa však ukazuje, že toto obdobie prinieslo umelecky prepracované a výrazovo silné diela, ktoré z pôvodnej fascinácie dodnes nič nestratili. Repertoár CD povstal z napätého poľa prísnej polyfónie renesancie a voľnej monódie, vznikajúcej začiatkom 17. stor. v Taliansku. Zlúčením starého a nového sa vytvoril svojrázny trpko-krásny hudobný jazyk, ktorý poskytol pôdu pre umenie J.S. Bacha.
|
|
|
Kráľovská duchovná hudba |
|
M.A. Charpentier: Te Deum H 146, Psalmus 75 Notus in Judea Deus H 206, In honorem Sancti Lodovici H 365 & H 418
Salomé Haller - prvý soprán, Brigitte Chevigné – druhý soprán, François-Nicolas Geslot – tenor, Stephan Van Dyck – baritón, Arnaud Marzoratti – bas,
Maîtrise de Bretagne, Le Parlement de Musique
Martin Gester - dir.
Opus 111/Divyd 2000
Program CD by mohol naznačovať, že Marc-Antoine Charpentier bol vzorový dvorný skladateľ, ospevujúci veľkosť svojho monarchu. V skutočnosti, hoci napísal niekoľko diel pre Versailles, väčšinu života účinkoval v meste Paríži. Vzťah ku kráľovskej rodine vyznieval sporadicky a nie celkom oficiálne. Napriek tomu však vyšlo z jeho pera na oslavu Ľudovíta (Svätého i XIV.) päť textovo špeciálnych motetových skladieb a štyri Te Deum. Na slová hymnu Te Deum komponoval v tradičnom duchu diela oslavujúce vojenské víťazstvá kráľa ale aj krst a svadbu princa.
|
|
219 článkov (22 stránok, 10 článkov na stránku)
 [ 10 | 11 | 12 ]
|
|
|
|
|
| |
