| Kto je online |
Momentálne je 1604 návštevník(ov) a 0 člen(ov) online.
Ste anonymný užívateľ. Môžete sa zdarma zaregistrovať tu
|
|
|
 |
Svetlo v tme (W. Byrd, J.Dowland, Th. Campion, W. Mundy atď.) |
|
The Newberry Consort, Mary Springfels dir.
Harmonia Mundi/Divyd 2000
Nové CD obsahuje piesne anglickej alžbetínskej éry (1558-1603) a tzv. Consort Music – hudbu určenú malému počtu interpretov, poslucháčov a do menšieho priestoru.
|
|
|
Bachov Orgelbuechlein (recenzia CD) |
|
René Saorgin na organe v Luxeuil.
Harmonia Mundi/Divyd 2000
Vydavateľstvo Harmonia Mundi vydalo v jubilejnom roku J.S. Bacha 2000 reedíciu originálnej nahrávky jeho Orgelbüchleinu.
|
|
|
Organy v Bratislave |
|
|
Vydanie publikácie Organy v Bratislave bolo potrebné a očakávané odbornou i laickou verejnosťou. Skutočnosťou sa stalo 56 rokov po vydaní knihy Pražské varhany od V. Němca (1944). Realizáciu projektu financovali z prostriedkov programu Phare Európskej únie. Autori - PhDr. Marián Alojz Mayer a Mgr.Art. Stanislav Šurin - sú znalcami problematiky (nielen) bratislavských organov. Prvý z nich viaceré odborne reštauroval a druhý na viacerých liturgicky i koncertne účinkoval. Obaja sa podieľajú na výskume, evidencii a záchrane cenných historických organov Slovenska.
|
|
|
TRNAVSKÉ ORGANOVÉ DNI 2000 |
|
|
Bachova spoločnosť na Slovensku v spolupráci s mestom Trnava a Západoslovenským múzeom v Trnave usporiadali v dňoch 13.8-31.8. 2000 5. ročník Medzinárodného organového festivalu Trnavské organové dni 2000. V Dóme sv. Mikuláša a vo Františkánskom kostole odzneli skladby našich i zahraničných skladateľov. Súčasťou festivalu bol kurz pre chrámových organistov. V rámci jubilejného – 5. ročníka festivalu organizátori pripravili pozitívne prekvapenie. Oproti minulosti rozšírili totiž jeho program o jeden organový koncert. Súčasťou Trnavských organových dní 2000 bol aj vokálno-inštrumentálny koncert starej hudby, prednášky zahraničných a domácich osobností (J. Trummer, J. Schultz).
|
|
|
Trendy v interpretácii diela J.S. Bacha v 20. storočí |
|
Bachovská interpretácia prešla v 20. storočí viacerými peripetiami. Postmendlessohnovské vplyvy z predchádzajúceho centenária postupne vyúsťovali do rôznych pseudoštýlov, vyvolaných a podmienených ceciliánskou „reformou“ a ďalších, dnes možno povedať postromantických tendenčností.
Až pôsobenie a vplyv interpretov, akými boli Widor, Schweitzer, či Richter, nasmeroval interpretáciu diel J.S. Bacha do pozície, ktorej sme svedkami (i keď ani zďaleka nie vždy) dnes. Táto skutočnosť však určite neznamená, že by sa väčšina interpretačných výkonov vyššie zmienených pánov z dnešného pohľadu dala pokladať za reálny vzor autentickej interpretácie starej hudby.
|
|
|
Henry Purcell v Trnave |
|
Nedeľa 19. marca 2000, Kostol sv. Jána Krstiteľa Trnava
S. Stubbs – dirigent, lutna, čembalo, Solamente Naturali, Musica Vocalis
Henry Purcell, organista, spevák a najvýznamnejší anglický skladateľ 17. storočia sa narodil r. 1659. Už ako chlapec spieval v zbore Chapell Royal, 8-ročný komponoval. Po mutácii (1673) sa stal asistentom Johna Higestona, ktorý bol správcom kráľovských nástrojov. V rokoch 1674-78 ladil organ vo Westminster Abbey. Zároveň začal komponovať pre rôzne potreby a príležitosti znovu sa prebúdzajúceho londýnskeho spoločenského života. 1683 bol menovaný za správcu organa a kráľovských nástrojov. Purcell svoje aktivity delil medzi potreby kráľovského dvora a londýnskych divadiel, no z tejto doby sa zachovalo pomerne málo informácií o jeho živote. Jeho skorá smrť 21.11 1695 a pohreb však prebiehali s vedomím, že odišiel najväčší anglický hudobník.
|
|
|
Cirkevná hudba a organový koncert |
|
|
Od počiatkov stredoveku patrí organová hudba k liturgii západnej Cirkvi. Svedčia o tom mnohé diela organovej literatúry, ktoré sú zároveň hodnotami a pokladom hudby cirkevnej. I keď viaceré z predmetných skladieb sa v liturgii bezprostredne nevyužívajú (podobný osud majú aj mnohé hodnotné diela pôvodne určené pre liturgiu), ich sakrálna proveniencia je sotva spochybniteľná. Konkrétne aj mnohé koncerty pre organ s orchestrom označujeme ako sakrálne inšpirované (napr. duchovnou piesňou, chorálom).
|
|
|
Vivaldi: Gloria, Magnifikat |
|
Osvedčené komerčné pravidlo hovorí, že obal a sprievodný text tovar predávajú. Pri novom slovenskom vivaldiovskom CD (Slovart Records 1998) je tento fakt prinajmenšom rešpektovaný. Titulná reprodukcia skvelého „Klaňania sa pastierov“ od Lorenza di Crediho na obale, spolu s erudovaným sprievodným slovom Stanislava Šurina vo vnútri, pritiahnu pozornosť potencionálneho záujemcu vskutku na prvý pohľad.
Nakoniec je však predsa len podstatný predovšetkým samotný produkt a kvalita jeho realizácie. V našom prípade ide o dve reprezentatívne diela duchovnej hudby od spomínaného majstra Antonia Vivaldiho (1678-1741) – Gloria, RV 589 a Magnificat, RV 610. Ich predvedenie je výsledkom práce súboru Musica Vocalis.
|
|
|
Prelúdiá pre organ M. Sch. Trnavského |
|
Mikuláš Schneider-Trnavský ako organista, resp. skladateľ organových diel, vstúpil do análov slovenskej hudby troma prácami. Sú nimi zbierky Prelúdiá pre organ (1920), Kytica prelúdií pre organ (1930, rkp.) a Malé interlúdiá, op. 92.
Autorský zámer predpokladá ich využitie predovšetkým v rámcoch liturgickej praxe. Skladby je zväčša možné hrať počas bohoslužby ako krátke predohry, medzihry a dohry. Výber z nich je však tiež vhodný na zaujímavé obohatenie dramaturgie organového koncertu.
Podľa všetkého najviac kompozičných vlastností predznačujúcich koncertné uvedenie majú práve Prelúdiá z roku 1920 - najmä vďaka svojej bohatšej nástrojovej faktúre. I keď aj v tomto prípade, hoci ide o inštrumentálnu hudbu, sa dá len ťažko ubrániť dojmom, či úvahám o silnej inšpirácii, ktorou bol pre skladateľa ľudský hlas a vokálna umelecká interpretácia.
Prelúdiá pre organ (1920) po prvýkrát vydal Spolok sv. Vojtecha Trnava v Cirkevnom nakladateľstve Bratislava v roku 1954. Niekoľkodesaťročná nútená pauza vo vydávaní hudobnej literatúry tohto zamerania spôsobila, že napriek nepochybnému záujmu Prelúdiá znova vyšli až v roku 1998. Stalo sa tak v edícii Národného hudobného centra Bratislava. Editorom druhého vydania zbierky bol Stanislav Šurin.
|
|
|
Francúzska duchovná hudba v bratislavskej Filharmónii |
|
Po Tridentskom koncile zostáva z veľkého počtu sekvencií v katolíckej liturgii len päť. Jednou z nich je stredoveká duchovná báseň Stabat Mater dolorosa (Stála Matka bolestná - dosl. preklad), ktorej autorstvo býva pripisované Jacoponemu da Podi (+1306). Poetický text získal modlitbe popularitu už v 13. storočí – v čase jej vzniku – a inšpiroval mnohých skladateľov.
Nebolo tomu inak ani v nedávnej minulosti. K slávnym menám autorov kongeniálnych zhudobnení básne, akými boli Palestrina, Pergolesi, Haydn, Schubert, Liszt, Verdi, Rossini, či Dvořák, tak pribudli napríklad Poulenc, Szymanowski, Penderecki a ďalší.
Jedným z najznámejších francúzskych zhudobnení textu Stabat Mater je práve kompozícia Francisa Poulenca (*1899 +1963). Dnes už bezpochyby hudobný klasik 20. storočia zvládol náročnú úlohu, ktorej riziko zväčšovala i početnosť a kvalita predošlých pokusov naozaj majstrovsky. Zachovaním vlastného hudobného jazyka a súčasným potvrdením, ba umocnením obsahu textu dosiahol skvelý umelecký účinok.
|
|
219 článkov (22 stránok, 10 článkov na stránku)
 [ 11 | 12 | 13 ]
|
|
|
|
|
| |
