| Kto je online |
Momentálne je 1584 návštevník(ov) a 0 člen(ov) online.
Ste anonymný užívateľ. Môžete sa zdarma zaregistrovať tu
|
|
|
 |
Grand Music for a Grand Castle |
|
David Di Fiore, I Fiori Musicali Brass
Slovart Bratislava 2005
SR-0061
Slovenské hudobné vydavateľstvo Slovart predstavilo nedávno nový prírastok svojho katalógu klasickej hudby - organovú hudbu troch storočí v interpretácii amerického organistu Davida di Fiore. Ide o tretí umelcov titul, vzniknutý na chóre kremnického hradného kostola svätej Kataríny. Di Fiore - hudobný riaditeľ metodistického kostola v Univerzitnej štvrti v Seattli a organista tamojšieho farského chrámu sv. Jána Krstiteľa tentoraz spolupracuje s bratislavským ansámblom I Fiori Musicali Brass.
|
|
|
Výročia významných skladateľských osobností |
|
Giacomo Carissimi
1605-1674
400. výročie
Taliansky skladateľ, pedagóg (jeho žiakmi boli o.i. Pietro Antonio Cesti, či Marc-Antoine Charpentier) a priekopník barokovej cirkevnej hudby, neviazanej na liturgiu. Od roku 1649 pôsobil v kostole sv. Marcela v Ríme. Písal pre intelektuálnu kongregáciu Oratoria del Crocefisso (oratorio = modlitebňa), uprednostňujúcu pasívne počúvanie latinských motet pred účasťou na speve láud v národnom jazyku. Tvoril v novom, afektovom dramatickom slohu, prevzatom z talianskej opery. Bol prvým veľkým tvorcom latinského oratória na biblické texty, s pružnou rytmikou recitatívov a pôsobivou deklamačnou účasťou zborov, ktoré uňho už majú dramatickú funkciu. Komponoval omše, motetá, ale tiež menej populárne cirkevné kantáty, v ktorých však naplno uplatnil svoje nápadité a často až experimentálne kompozično-technické majstrovstvo. Zachovalo sa 16 oratórií, napr.: Jefta, Jonáš, Baltazár, Judicium Salomonis atď.
|
|
|
Slovenské historické organy (CD J.V. Michalko) |
|
Organ v Slovenskom evanjelickom kostole v Spišskej Novej Vsi
Ján Vladimír Michalko
Diskant 2003
DK 0070 2 131
Na hudobne i výtvarne cennom nástroji od Friedricha Deutschmanna z rokov 1822-23 vznikla v roku 2003 ďalšia nahrávka z kolekcie Slovenské historické organy. Interpretom bol Ján V. Michalko. Príťažlivý obal a netradičná dramaturgia – to sú znaky, ktoré zaujmú na prvý pohľad. Obsah zvukového nosiča tvorí výber z nemeckej (rakúskej) hudby galantného štýlu a klasicizmu.
|
|
|
Výročia osobností duchovnej hudby |
|
Guillame de Machaut
(c1304-1377)
700. výročie
Najväčší skladateľ (nielen) cirkevnej hudby svojho obdobia. Svetácky kňaz, básnik a skladateľ, označovaný aj ako „posledný truvér“ bol naplnený rytierskymi ideálmi, oživenými v poslednom rozkvete na dvore Henricha VII. Roku 1323 sa stal sekretárom kráľa Jána Luxemburského, jednej z najskvelších a najdobrodružnejších postáv neskorého rozkvetu rytierstva. Machaut sprevádzal kráľa Jána po jeho cestách Európou, bol s ním v Čechách, Poľsku, Litve, Taliansku atď. Neskôr slúžil na dvore francúzskeho kráľa Karola V. Posledné roky života strávil ako kanonik v Remeši. Zachovala sa jeho ľúbostná korešpondencia z pokročilejšieho veku s Péronne d´Armentieres s odkazmi na jeho spôsob tvorby a estetické náhľady (napr.: „Kto nekomponuje s citom, jeho prejav a hlas sú falošné...“ atď.).
|
|
|
Bachove lipské vianočné kantáty |
|
Collegium Vocale Gent
Philippe Herreweghe
Harmonia mundi/Divyd 2003
HMC 901781,2
V roku 2003 prišla aj na slovenský trh nahrávka Bachových lipských vianočných kantát BWV 97, 121, 133 a Magnificat BWV 243/a v Es dur. Kantáty (s výnimkou BWV 63 – pred 1716) i Magnificat pochádzajú z prvých dvoch rokov Bachovho pôsobenia v Lipsku (1723, 1724). Skôr vzniknutú kantátu BWV 63 však Bach uviedol na Vianoce 1723. Záver kantáty tvorí na tomto mieste neobvykle veľký zbor. Striedajú sa v ňom inštrumentálne medzihry s homofónnymi a polyfónnymi zborovými úsekmi. Podobne prvá verzia Magnificat (prepracovaná v rokoch 1728-31) zaznela na Vianoce roku 1723, kedy však – na rozdiel od BWV 63 - aj vznikla. Na nahrávke je doplnená štyrmi vianočnými hymnami, ktoré mohli slúžiť pri scénickom vianočnom uvedení diela. Kantáty BWV 91, 121 a 133 sú z roku 1724 – vznikli teda desať rokov pred Vianočným oratóriom.
|
|
|
Cirkevné organy v Topoľčanoch |
|
V okolí Topoľčian je viacero zaujímavých a cenných cirkevných historických organov. Spomeňme napríklad nástroje z 18. storočia Michala Podkonického, členov organárskej rodiny Pažických (Ján Pažický), Samuela Wagnera, či Vincenta Možného v Nitrianskej Strede, Kovarciach, Nitrianskej Blatnici, Malých Hostiach, Bošanoch a podobne. Určite bude stáť zato podrobnejšia dokumentácia a umelecko-historické zhodnotenie týchto klenotov topoľčianskeho regiónu. Na celoslovenskej úrovni realizuje túto rozsiahlu prácu Hudobné centrum. Časť západoslovenských organov už v osemdesiatych rokoch zdokumentovali Karol Wurm a Otmar Gergélyi v nemeckom odbornom periodiku Acta organologica. Nepochybne je však potrebné podrobnejšie a na ďalších fórach reflektovať a propagovať toto naše cenné historické dedičstvo a oboznamovať s ním širšiu - i laickú - verejnosť. Prinajmenšom za úvahu stojí napríklad myšlienka vydania farebnej informačnej a propagačnej brožúry o dodnes zachovaných románskych kostoloch a spomínaných barokových organoch tribečského regiónu.
V nasledovnom texte chceme zoznámiť čitateľa s kráľovskými nástrojmi priamo v Topoľčanoch. Najstarší a zvukovo najbohatší topoľčiansky organ sa nachádza vo farskom kostole Nanebovzatia Panny Márie. V jeho prípade onedlho bude možné hovoriť o historickom nástroji, keďže popri zvukových kvalitách zároveň čoskoro dosiahne sto rokov. Storočný časový horizont je nepísaným predpokladom na označenie organa ako historického. Musí však spĺňať prinajmenšom potenciálne zvukovo-estetické kritériá (napr. po reštaurovaní). Nestačí teda len napr. architektonicky hodnotná organová skriňa a pod.
|
|
|
Ernest Zavarský |
|
1913-1995 (10. výročie)
Významný slovenský muzikológ. V rokoch 1933 – 1940
študoval hudobné vedy, kompozíciu, psychológiu a estetiku v Nemecku,
Poľsku, Rakúsku, Taliansku, v Brne a v Bratislave. Pôsobil
v bratislavskom rozhlase, Hudobnej komore a v ZSS. Venoval sa najmä
štúdiu dejín hudby na Slovensku. Vytvoril riešenia zvukových
a výtvarných dispozícií mnohých cirkevných organov na Slovensku.
Publikoval početné práce v zahraničí. Z jeho monografií: Súčasná
slovenská hudba (1947), Ján Levoslav Bella (1955), Eugen Suchoň (1957),
Maurice Ravel (1963), Johann Sebastian Bach (1979, 627 strán, preložená
do niekoľkých cudzích jazykov).
ms
|
|
|
Odišiel dobrý človek... |
|
Prof. Ivan Sokol
15.6. 1937 – 2.8. 2005
Vždy ochotný pomôcť, poradiť, požičať knihy, noty, nahrávky. Každému, bez rozdielov, bez výhrad – kolegovi, študentovi. A študent sa skutočne cítil ako mladší kolega. Aký potrebný je tento pocit...
Organista – Profesor Ivan Sokol. Veľký umelec, reprezentant Slovenska v tom naozaj kultúrne vyspelom svete. Vzdelaný človek so širokým rozhľadom. Napriek prirodzenej dôstojnosti, umeleckej, pedagogickej autorite pôsobil skromne, na študentov až otcovsky. Veľmi dôležitá, ťažko dosiahnuteľná méta učiteľa Hudby...
|
|
|
Ferdinand Klinda sedemdesiatpäťročný |
|
|
Prvý interpret veľkej duchovnej hudby Oliviéra Messiaena vo východnej Európe Ferdinand Klinda, sa v tomto roku dožíva, počas nepretržitej úspešnej koncertnej i pedagogickej aktivity významného životného jubilea. Táto výrazná osobnosť interpretačného umenia podstatne sformovala smerovanie slovenskej organovej školy.
|
|
|
Diecézne organárske dielne na Slovensku |
|
|
Žiadala by sa otázka: prečo ešte stále nie sú? Dnes – 15 rokov po zmene politického systému, keď pravidelne končia svoje štúdium absolventi odboru cirkevnej hudby na konzervatóriách a VŠMU („mimochodom“ stále bez garantovaného systému uplatnenia), u nás nemá kto z poverenia cirkvi stavať a reštaurovať cirkevné organy. A, samozrejme, nezávisle, objektívne hodnotiť – posudzovať túto činnosť u iných reštaurátorov, príp. výrobcov.
|
|
219 článkov (22 stránok, 10 článkov na stránku)
 [ 7 | 8 | 9 ]
|
|
|
|
|
| |
