| Kto je online |
Momentálne je 1547 návštevník(ov) a 0 člen(ov) online.
Ste anonymný užívateľ. Môžete sa zdarma zaregistrovať tu
|
|
|
 |
Jozef Kumlík a Franz Schmidt |
|
Dirigent Cirkevného hudobného spolku v Bratislave
1801 – 1869
135. výročie
Cirkevno-hudobný život Bratislavy stratil časť lesku, keď prestala byť korunovačným mestom. Začiatkom 19. storočia zanikli šľachtické kapely a ťažisko pestovania hudby sa presunulo na spevokoly, komorné združenia a orchestre. Tie vznikali vrámci širokokoncipovanej činnosti spolkov rôzneho druhu a pôsobnosti.
|
|
|
Idealisti, realisti alebo vizionári? (Alebo?) |
|
|
Anketa o cirkevnej hudbe medzi poslucháčmi cirkevnej hudby na Hudobnej fakulte Vysokej školy múzických umení v Bratislave
|
|
|
Quo vadis, cirkevná hudba na Slovensku? |
|
Rozhovor s vedúcim Oddelenia cirkevnej hudby VŠMU v Bratislave Jánom V. Michalkom
Vysokoškolský študijný odbor Cirkevná hudba tvorí náročné interdisciplinárne a špecializované štúdium, vyžadujúce stredné odborné vzdelanie v cirkevnej hudbe na konzervatóriu. Tomu predchádza dlhoročná príprava napr. v klavírnej hre. Už uchádzač o štúdium cirkevnej hudby na konzervatóriu musí okrem štandardných muzikálnych a inteligenčných vlastností disponovať vývojaschopným hlasom, dirigentskými predpokladmi atď.
Profilujúce znalosti, získané štúdiom cirkevnej hudby sú z problematiky hry na organe a dirigovania. Okrem všeobecných hudobno-estetických, historických, pedagogických a teoretických disciplín štúdium tvoria prednášky, semináre a cvičenia z gregoriánskeho chorálu a semiológie, liturgiky, liturgickej hry, teórie liturgickej hudby, spevu (sólového i zborového), organovej improvizácie, repertoáru cirkevnej hudby, dejín a literatúry organa, interpretačného seminára, latinského a min. 1 svetového jazyka atď.
Štátne skúšky (Mgr.art.) v odbore cirkevná hudba, obnovenom v roku 1991 na konzervatóriách a r. 1995 na Hudobnej fakulte Vysokej školy múzických umení v Bratislave, sa prvýkrát konali v roku 2000 z predmetov: hra na organe, dirigovanie, estetika hudby, pričom diplomová práca pozostávala z umeleckého výkonu a teoretickej práce. Osnovy akreditovaného vysokoškolského štúdia vychádzajú z obdobných ustanovení na viedenskej Univerzite pre hudbu. V súčasnosti sa v SR cirkevná a koncertná organová hudba vyučuje na jedinej hudobnej univerzite – Vysokej škole múzických umení v Bratislave. Absolventov a poslucháčov tohto vysokoškolského odboru z celého Slovenska je spolu asi pätnásť.
Na zodpovedanie otázok z okruhu cirkevnohudobnej problematiky sme preto pozvali organistu, dekana Hudobnej fakulty Vysokej školy múzických umení v Bratislave, univerzitného profesora, ArtDr. Jána Vladimíra Michalka.
|
|
|
Palestrina, Markfelner, Capricornus |
|
Giovanni Pierluigi da Palestrina
(c 1525 – 1594)
410. výročie
Jeho tvorba je už stáročia vzorom prísneho slohu chrámovej hudby. Keď sa roku 1544 biskup z Palestriny stal pápežom (Július III.), pozval Palestrinu do Ríma, ako zbormajstra v Capella Giulia u Sv. Petra. Bol tiež organistom v San Giovanni Laterano, neskôr v Santa Maria Maggiore a opäť v Capella Giulia. Palestrinova hudba sa vyznačuje jasnosťou vedenia hlasov, krásnym svietivým zvukom a dokonalou technickou stavbou. Diela z neskoršieho obdobia sú jednoduchšie, kontrapunktická práca v nich ustupuje do pozadia. Písal prevažne duchovnú tvorbu: 105 omší, motetá, magnificat, ofertóriá, litánie, antifóny, lamentácie i duchovné a svetské madrigaly. V 19. storočí sa o palestrinovskú estetiku neúspešne pokúšalo (až na výnimky ako napr. Liszt) spočiatku obrodenecké hnutie v duchovnej hudbe - cecilianizmus.
|
|
|
The Grand Organ of the Castle Church in Kremnica |
|
Slovart Music 2003, SR 0052
Americký organista David Di Fiore (známy aj slovenskému poslucháčovi z početných vystúpení na tunajších festivaloch) nahral už svoje druhé CD na veľkom organe hradného kostola v Kremnici.
|
|
|
Hector Berlioz 200. výročie |
|
(1803-1869)
200. výročie
Nezmazateľnú pečať duchovnej hudbe zanechal svojimi dielami tento syn lekára z francúzskeho Côte-Saint-André. Jeho monumentálny štýl ovplyvnil mnohých komponistov sakrálnej hudby od Liszta cez Mahlera až po Honnegera. Okrem komponovania bol činný aj ako dirigent, publicista a hudobný spisovateľ.
|
|
|
Innsbruck, rezidencia starej hudby |
|
Festival starej hudby Innsbruck 2003
V tohtoročných augustových dňoch bola metropola Tirolska - Insbruck už po tridsiatydruhýkrát skutočnou rezidenciou starej hudby. Práve takto – ako rezidenciu, a teda sídelné, výstavné mesto – označuje Innsbruck už v názve obsiahlej publikácie autorka Juta Hopfel. Sú to vlastne tri letné podujatia festivalového typu, ktoré zastrešuje spoločný názov „Innsbrucker Festwochen“ – Festival starej hudby, Medzinárodná letná akadémia pre starú hudbu a Koncerty na zámku Ambras.
|
|
|
Stavby veľkých organov svetového štandardu na Slovensku |
|
|
Reagujúc na príspevok A. Konečného (AT 03/1, s. 9), uverejňujeme štúdiu o type organov, životne dôležitých pre cirkevnú hudbu, ktorých stavby sú aj u nás nanajvýš žiadúce. Ak chceme, aby úroveň hudby v katolíckych kostoloch Slovenska sústavne neklesala, je potrebné zo strany cirkvi iniciovať a podporovať realizáciu väčších a kvalitných organových novostavieb.
|
|
|
Bellova Omša Es dur a Honnegerov Kráľ Dávid na BHS |
|
Program Bratislavských hudobných slávností 2002 dramaturgicky obohatilo niekoľko koncertov duchovnej hudby. Ivan Sokol hral recitál z tvroby Oliviéra Messiaena (Nebeská hostina, Narodenie Pána), Slovenská filharmónia pod taktovkou Alaina Parisa uviedla Gloria G dur pre soprán, zbor a orchester Francisa Poulenca.
K vrcholom festivalu patrila však aj obnovená premiéra (po viac než 100. rokoch – prvé uvedenie bolo 1889) Omše Es dur pre sóla, zbor a orchester Jána Levoslava Bellu a rovnako záverečný koncert – oratórium Kráľ Dávid (Le Roi David) Artura Honnegera.
|
|
|
Johann Christian Bach |
|
Johann Christian Bach
(1735-1782)
220. výročie
Najmladší syn J.S. Bacha bol podľa miest pôsobenia nazývaný aj „milánsky“ alebo „londýnsky“ Bach. Považovaný je však relatívne „nadregionálne“ za nemeckého skladateľa, podľa všetkého najmä vzhľadom na základ jeho hudobnej genézy, ktorým bola hudba nemeckej protestantskej oblasti. On sám však už tvoril v iných, než úzko konfesionálnych luteránskych reláciách. Predovšetkým však v inej dobe s vlastnými estetickými kritériami, v inom prostredí – v metropolách Miláne a Londýne – nie v provinčnom Lipsku atď. pôsobil ako organista v milánskom Dóme, od r. 1762 v Londýne ako skladateľ dvorného divadla a koncertný organizátor. Zo štýlového hľadiska bol jedným z najvýznamnejších predchodcov viedenského klasicizmu. Jeho sloh mal veľký vplyv na W.A. Mozarta, ktorý patril k jeho žiakom. Skomponoval viacero opier v slohu neapolskej opery seria, pasticcia, početné árie, kantáty a iné vokálne skladby, 2 oratóriá, vyše 90 symfónií, koncerty pre klavír a iné nástroje a tiež veľa komorných skladieb.
ms
(AT 1/03 s. 34)
|
|
219 článkov (22 stránok, 10 článkov na stránku)
 [ 8 | 9 | 10 ]
|
|
|
|
|
| |
